Ako je už niekoľko dní známe, založenie medzinárodnej koalície a jej koordinačného centra na boj proti tzv. Islamskému štátu USA a ich európskym satelitom mierne vyrazilo dych. Prísť o strategicko-taktickú zbraň, ktorou plánovali presadzovať svoje záujmy v tejto časti sveta, by znamenalo nechať sa usvedčiť z vlastnej nešikovnosti, ťažkopádnosti a – čo je pre nich azda najponižujúcejšie – hlúposti. Pokiaľ by totiž skupina štátov (Sýria, Irak, Irán) vedená Ruskom v konfrontácii s násilnými šíriteľmi terorizmu uspela, západné mocnosti by sa pripravili o významný propagandistický nástroj na vytváranie svojho „spasiteľského“ imidžu v očiach medzinárodného spoločenstva.
Hoci každý reaguje po svojom, najviac sa v tomto ohľade zdviditeľnilo Francúzsko. Do istej miery je to pochopiteľné, keďže Sýria sa po Prvej svetovej vojne stala mandátnym územím Spoločenstva národov pod jeho správou. Tentoraz však o zodpovednosť ani tak nešlo. Možno v túžbe dopriať si repete efektného výsledku svojho vojenského ťaženia v Mali (2013 – 2014), rozhodlo sa uplynulý víkend letecky zaútočiť na pozície ISIL priamo v ťažko skúšanej krajine, do ktorej si v poslednom čase kopne kto chce a kedy chce. Francúzsky letecký úder až na to, že prišiel tak náhle, nebol sám osebe ničím šokujúcim. Paríž dával už niekoľko dní pred ním najavo, že prieskumné lety nad Sýriou nerobí len tak z dlhej chvíle a v prípade potreby budú nasledovať nálety.
A predsa skutočnosť, že Francúzsko zaútočilo na spôsob „osamelého vlka“, znalcov civilnej, ale i vojenskej diplomacie mierne zaskočila. Je pravdepodobné, že po vojensko-strategickej stránke nič neriešiaci útok, navonok pôsobiaci ako výkrik do prázdna, znamenal de facto gesto adresované viac domácej politickej scéne ako zahraničiu. Dôvod môže byť celkom pragmatický. Prezident François Hollande sa možno týmto pokúša zachovať si tvár zoči-voči rastúcej kritike svojho rozporuplného účinkovania na čele štátu, ktorého národné záujmy zapredal geopolitickým plánom USA.
Aj keď Francúzsko ubezpečilo, že nálety proti radikálom v Sýrii uskutočnilo „v koordinácii s partnermi v regióne“, zdá sa, že karty budú nakoniec rozdávať iní. Podľa najnovšej správy, ktorú priniesli noviny Debkafile blízke izraelskej vojenskej rozviedke, priplávala v piatok 25. 9. Suezským prieplavom do sýrskeho prístavu Tartus čínska lietadlová loď Liaoning CV-16, aby sa pridala k ruskému raketovému krížniku Moskva, ktorý už v oblasti Stredozemného mora operuje. Ak sa táto informácia ukáže ako pravdivá, geopolitické rozloženie síl vo svete čakajú podľa pozorovateľov ďalekosiahle zmeny.