Neveľký ostrovný štát v juhovýchodnej Ázii s päť a pol miliónmi obyvateľov je už dlhší čas predmetom záujmu na celom svete a skromné zmienky o ňom sa vyskytli aj v slovenských ekonomických či politických kruhoch. Toto významné centrum medzinárodného obchodu, finančníctva, námornej a leteckej dopravy budí oprávnený rešpekt svojím HDP na obyvateľa vo výške 81 400 USD (2014), čo je tretie miesto na svete, hneď za Katarom a Luxemburskom.
Podľa údajov OECD (hodnotenie PISA 2012) zaujímajú singapurské školy z hľadiska kvality vzdelávania 2. miesto v celosvetovom meradle. Napriek mnohým významným prednostiam musí tento mestský štát v súčasnosti čeliť viacerým vážnym hrozbám, akými sú napríklad rastúce sociálne a etnické napätie, migrácia obyvateľstva a medzinárodná konkurencia v hospodárskej i finančnej oblasti.
Republika Singapur (oficiálny názov) vznikla v roku 1965 vystúpením z Malajzijskej federácie, zápasiac s mnohými problémami. Vďaka výhodnej zemepisnej polohe bol Singapur významným prístavom v medzinárodnom obchode (kontrolovanom Veľkou Britániou), avšak chýbalo mu akékoľvek ďalšie dôležité ekonomické odvetvie, ako ajvlastné prírodné zásoby, vrátane pitnej vody. Pestré etnické zloženie obyvateľstva viedlo k častým zrážkam a nepokojom. V spoločnosti sa nachádzala iba málopočetná vrstva vysokovzdelanej anglicky hovoriacej elity.
Rastie počet medzietnických konfliktov
Vedúcou osobnosťou bol premiér Lee Kuan Yew, ktorý tento post zastával od samotného vzniku štátu až do roku 1990. Začal s maximálnou kapitalizáciou existujúcich aktív, napríklad prístavu, ktorý je podľa objemov prepravených nákladov po Šanghaji druhý na svete. Potom vytvoril ideálne podmienky pre zahraničných investorov, predovšetkým radikálnym znížením transakčných poplatkov (podľa fondu Heritage je Singapur po Hongkongu dlhodobo druhou najslobodnejšou ekonomikou sveta). Podarilo sa tiež odstrániť korupciu na všetkých úrovniach, a to kombináciou tvrdých trestov a stimulujúceho systému, vďaka čomu zaberá Singapur vysoké priečky v hodnotení Transparency International.
Ekonomické úspechy Singapuru sa prejavili aj na blahobyte obyvateľstva a všeobecnej sile štátu. Singapurská armáda ja jednou z najsilnejších v regióne, napriek neveľkým rozmerom: má 71 000 aktívnych vojakov a 1,4 milióna rezerv (v ratingu Global Firepower jej patrí 26. miesto). Štát vydáva na obranu takmer 3,5 % HDP (predtým až 5 %). Singapur je tiež diplomatickou veľmocou regiónu, zakladateľom a hlavným členom paktu ASEAN. Počas rokov rozvoja štátu sa však nahromadili systémové protirečenia, ktoré ohrozujú jeho životaschopnosť. Hlavným problémom je rastúca sociálna nerovnosť, pri ktorej zďaleka nie všetci obyvatelia Singapuru majú prístup ku kvalitnému školskému vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a dobrému bývaniu. Státisíce obyvateľov si nemôžu dovoliť založiť rodinu a priviesť na svet deti.
Etnické zloženie sociálnych skupín a migrácia majú za následok problém rozvrstvenia spoločnosti. Pokým v 60. rokoch minulého storočia sa pokúšala skupina Lee Kuan Yewa vytvoriť dostatočne kozmopolitnú spoločnosť, v 70. rokoch získali prevahu etnickí Číňania (v súčasnosti predstavujú 77 % obyvateľstva). Čoskoro sa začala kampaň kultúrneho počínštenia spoločnosti, keď sa čínsky jazyk stal druhým povinným jazykom v škole (po angličtine). Okrem toho pociťuje singapurská spoločnosť stály tlak migrantov – či už vysokoplatených medzinárodných špecialistov alebo nízkoplatenej pracovnej sily z Indie a pevninskej ČĽR.
V roku 1990 predstavovali zahraniční prišelci iba 14 % z trojmiliónového obyvateľstva Singapuru, dnes ich je 38 % z 5,5 milióna. Podľa predstáv vlády dosiahne v roku 2030 počet obyvateľov 6,9 milióna, pričom polovica z nich budú zahraniční. Príliv migrantov sa prejavil aj nárastom medzietnických konfliktov. Hoci vládnuca Národná akčná strana sa snaží tvrdo potlačiť akékoľvek národnostné prejavy, incidentov pribúda. V štvrti Malá India, kde žijú gastarbajteri z Indie a Bangladéša, dochádza k narušeniu verejného poriadku takmer každý týždeň.
Doterajšie konkurenčné výhody ohrozené
Odvrátenou stranou migrácie je „únik mozgov” – odchod mladých vzdelaných Singapurčanov do zahraničia. Úrady nezverejňujú ich počty, ale ročne to predstavuje niekoľko tisíc ľudí. Nehľadiac na výborné vzdelanie, možnosti mladých doma nemožno porovnávať s tým, čo môžu dosiahnuť v USA, Kanade alebo v Austrálii. Mnohí emigrujú aj z politických dôvodov, pretože „otcovský dozor” vládnuceho režimu bol voči všetkým vždy tvrdý. V hodnotení Freedom House má Singapur status „čiastočne slobodného štátu” a v indexe slobody médií, ktorý zostavuje organizácia Reportéri bez hraníc, zaberá Singapur 150. miesto.
V súčasnosti sa stávajú ohrozenými viaceré konkurenčné výhody Singapuru. Týka sa to napríklad prístavu, ktorý musí súperiť s pevninskou ČĽR a jej projektom ekonomického pásu Hodvábnej cesty. Peking zamýšľa vykonávať časť výmeny tovarov s EÚ po pozemných komunikáciách a investovať aj do prístavov v Indickom oceáne. Rovnako pozícia Singapuru ako finančného centra juhovýchodnej Ázie bude narážať na rastúcu konkurenciu Hongkongu a Bombaja.
Za neurčitú možno pokladať aj politickú budúcnosť Singapuru. Hoci Lee Kuan Yew tvrdenie, že vytvoril dynastický režim, vždy odmietal, skutočnosťou je, že najvplyvnejšou skupinou v štáte je jeho rodina a príbuzní jeho priateľov. Jeho starší syn Lee Hsien Loong, súčasný premiér, je vynikajúca osobnosť. Bol jedným z najlepších študentov v histórii oxfordského Trinity Collegium (študoval matematiku a informatiku), vykonal úspešnú kariéru v armáde (brigádny generál) a od roku 2004 vedie kabinet ministrov. Štát takmer bezbolestne prešiel finančno-ekonomickou krízou (2008-2009), hromadil ďalšie rezervy a získal vyšší kredit od všetkých ratingových agentúr. Po dohode so zahraničnými daňovými úradmi v roku 2009 sa zbavil Singapur v bankovom sektore nelichotivej nálepky daňového raja. Skladové priestory na úschovu tovarov a drahých predmetov na singapurskom letisku sú však stále atraktívne vďaka oslobodeniu tranzitných nákladov od daní a ciel.
Premiér Lee Hsien Loong má však už 63 rokov a viackrát uviedol, že v roku 2020 chce odísť do dôchodku a odovzdať moc nástupcovi. Vzhľadom na jeho zdravotné problémy môže výmena nastať už skôr. Nástupcami zrejme nebudú jeho deti, ktoré nesledovali politickú kariéru. Kandidátom na post premiéra môže byť súčasný minister sociálneho rozvoja alebo minister školstva. Pripadne mu neľahká úloha riešiť problémy najbližšieho desaťročia, a to v podmienkach znižovania tempa rastu ekonomiky, zostrenia sociálnych protikladov, zosilnenia medzinárodnej konkurencie a klesania popularity vládnucej strany, ktorá získava vo voľbách čoraz menej hlasov (60 % vo všeobecných voľbách v roku 2011).
Zdroj: Preklad z ruského analytického týždenníka Kommersant Vlasť (č. 13 / 2015)