Každá dôverčivosť má svoje medze. Odvtedy, ako sa sľuby prezidentov Francúzska a Turecka – nesvojprávneho Françoisa Hollanda a nevyspytateľného Recepa Tayyipa Erdoğana – o úzkej vojenskej spolupráci s Ruskom v oblasti Blízkeho východu ukázali ako prázdne, nenecháva už Moskva nič na náhodu. Súčasný hegemón Čiernomoria, ktorý sa netají ambíciou vytlačiť USA a NATO zo strategicky kľúčového regiónu (čo je, nakoniec, v životnom záujme nielen Ruska), sa momentálne o totožný cieľ usiluje aj vo východnej časti Stredomoria.
Ako včera vyhlásil minister obrany Ruskej federácie Sergej Šojgu, Rusko sem vyšle svoj ťažký lietadlový krížnik plaviaci sa pod menom Admirál Kuznecov, ktorý sa na jeseň 2016 pripojí k ostatným ruským plavidlám operujúcim pri sýrskych brehoch. „Teraz je v našej flotile vo východnom Stredomorí najmenej 6 bojových lodí a 3 alebo 4 zabezpečovacie plavidlá zo všetkých flotíl. Aby sme zvýšili naše bojové kapacity v tomto zoskupení, pripojíme k nim skupinu lodí s krížnikom Admirál Kuznecov,“ povedal šéf ruského rezortu obrany a zdôraznil, že v záujme zabezpečenia národných záujmov a zachovania mieru obnovilo Rusko v roku 2013 stálu prítomnosť vojenského námorníctva vo východnej časti Stredomoria, zrušenú koncom minulého storočia. K zaisťovaniu národnej námornej politiky v oblastiach Svetového oceánu, dôležitých z operatívneho hľadiska, a regionálnej i globálnej stability má prispievať aj plánovité obnovovanie nadhladinových plavidiel ruských flotíl.
Z oficiálnych správ však nie je zrejmé, či Admirál Kuznecov – jediná lietadlová loď v zostave námorných síl Ruska a zároveň najväčšia a najťažšia ruská bojová loď s rozmermi 306 x 75 m, váhou okolo 55-tisíc ton a výtlakom 60-tisíc ton – prešiel po svojej 30-ročnej histórii vlani avizovanou rekonštrukciou a modernizáciou zahŕňajúcou výmenu motorov, avioniky a lodných zbraňových systémov. Isté je, že počas svojho časovo nešpecifikovaného ťaženia sa začlení do pohotovostného zoskupenia ruskej flotily v Stredozemnom mori s plnou výzbrojou a leteckým krídlom obsahujúcim palubné lietadlá Su-33 a Su-25, vrtuľníky Ka-27/Ka-29, letku najnovších stíhačiek Mig-29Ka a vrtuľníkov Ka-52Ka. Aspoň podľa údajov, ktoré agentúre RIA Novosti poskytol náčelník letectva ruského vojenského námorníctva generálmajor Igor Kožin.
Keďže z regionálnej osi Ankara – Moskva, ktorá mala seriózne predpoklady začleniť sa do euroázijskeho geopolitického a vojensko-ekonomického bloku, nebude po Erdoğanových slovách o podpore Ukrajiny v otázke navrátenia Krymu asi nič, protiváhu transatlantickému impériu musí Rusko vytvárať vlastnými silami. Stabilite v regiónoch pomáha aj príležitostná kooperácia s čínskou armádou, demonštrujúca odhodlanosť oboch veľmocí synergicky spájať podľa potreby kapacity svojich ozbrojených síl proti spoločnému americkému agresorovi – votrelcovi. Zároveň je to jeden z posledných nepolitických, aj keď nie zaručene spoľahlivých nástrojov na udržanie svetového mieru.
Zdroje: TASR, Sputniknews