Predseda Európskej rady a bývalý poľský ministerský predseda Donald Tusk poslal v posledný januárový deň predstaviteľom 27 členských krajín Európskej únie pozoruhodný list (http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2017/01/31-tusk-letter-future-europe/).Premiérku dvadsiatej ôsmej – Veľkej Británie – Theresu Mayovú ním neobťažoval. Briti majú eurozväzu plné zuby a opúšťajú ho. Zlomyseľné kuvikanie o devastujúcich následkoch pre obyvateľov ostrovnej monarchie sa nevypĺňa. Ani sa nemôže, pretože akákoľvek dostatočne ambiciózna krajina na Starom svetadiele sa pokojne zaobíde aj bez komisárov a ich všetko riadiacej centralizačnej mánie.
Tlačové kancelárie informovali o Tuskovom liste štandardným spôsobom agentúr tápajúcich v neistote nad tým, čo písať, ako písať a obzvlášť v akej línii písať. Dvojstupňová pyramída podriadenosti sa im zrútila. Mediálna poslušnosť dogmám starých štruktúr v Bruseli ostáva, no tie už nenachádzajú v Bielom dome istoty, na ktoré boli navyknuté. A tak si mienkotvorné médiá môžu dovoliť opisovať roztrasenosť eurokracie priamejším jazykom. Titulok, aký priniesla na samý záver januára agentúra TASR: „Tusk: Rozpad EÚ by znamenal závislosť od Ruska, USA a Číny“ bol donedávna nemysliteľný. Po dlhoročnom masírovaní mozgov verejnosti sa nepredstaviteľnou v ňom nejaví jedna, ale hneď dve eventuality.
Rozpad viac než hypotetický
Prvou je predstava rozpadu EÚ. Keby sa nestal americkým prezidentom Donald Trump, rodiaca sa bruselská orwellovská myšlienková polícia by zaradila pojem „rozpad EÚ“ na zoznam tzv. nenávistných prejavov. Na úroveň novodobej blasfémie. Bohurúhačstva. Nový pán Bieleho domu však považuje rozsypanie eurozväzáckej konštrukcie len za otázku času. Povedal to dvom vysokopostaveným novinárom (z nemeckého Bild Zeitung a britského The Times), ktorých si v polovici minulého mesiaca pozval k sebe do kancelárie v newyorskej Trump Tower. Očakáva, že aj iné členské štáty si vezmú príklad od Británie a odídu. Udržať potom úniu pohromade nebude podľa jeho názoru jednoduché. Jeho úvahy odrážajú tiché nádeje príslušníkov európskych národov ujarmených politickou technokraciou usídlenou v Bruseli.
Tá zatrúbila na poplach, pretože bojuje za prežitie systému, ktorý ju dostal do privilegovaných pozícií. Časť z tejto parazitickej vrstvy sa zrejme pokúsi udržať ho prostredníctvom decentralizačných reforiem, podobne ako sa československí reformátori z roku 1968 a gorbačovskí perestrojcovia v Sovietskom zväze o generáciu neskôr snažili reformovať tzv. reálne existujúci socializmus. Rozpad neprirodzenej stavby euroúnie je pre súčasnú vládnucu garnitúru bruselských aparátčikov existenčnou hrozbou. Cítia, že nový pán v Bielom dome na nich zanevrel. Sú zahnaní do kúta a odtiaľ syčia, vrčia a strašia rozpadom európskej Babylonskej veže.
Počet strašidiel sa rozrastá o USA
Druhou je onálepkovanie USA ako škodcu. Masmediálny hlavný prúd nabíja propagandistické kanóny takou ťažkou muníciou, akou je v titulku TASR (a v slovných formuláciách mnohých masmediálnych domov) zaradenie USA hneď vedľa Ruska a Číny ako veľmocí, ktoré sú hrozbu pre národné štáty v Európe, keby si trúfli nasledovať britský príklad. „Znepokojujúce vyhlásenia novej administratívy USA, v rámci nového geopolitického kontextu vo svete, robia našu budúcnosť nepredvídateľnou,“ prízvukoval Tusk, ktorý by si v súčasnom euroskeptickom Poľsku politicky ani neškrtol, v spomínanom liste členom Európskej rady.
Bezútešnosť tých špičiek, ktoré sa boja o korytá, vidno na neprozreteľnom jazyku, ktorý používajú. Tu je úryvok z textu Tuskovho posolstva v oficiálnej slovenskej jazykovej mutácii: „Čoraz viac, nazvime to asertívna Čína, najmä na moriach, agresívna politika Ruska voči Ukrajine a jeho susedom, vojny, teror a anarchia na Blízkom východe a v Afrike, kde významnú úlohu zohráva radikálny islam, ako aj znepokojujúce vyhlásenia novej americkej administratívy, to všetko robí našu budúcnosť značne nepredvídateľnou. Po prvýkrát v našej histórii, v čoraz multipolárnejšom vonkajšom svete sa mnohí stávajú otvorene protieurópskymi alebo v najlepšom prípade euroskeptickými. Najmä zmena vo Washingtone stavia Európsku úniu do ťažkej situácie; zdá sa, že nová vláda USA spochybňuje posledných 70 rokov americkej zahraničnej politiky.“ Všimnime si, ako nedomyslene priraďujú vyplašení eurokrati vyhlásenia novej americkej administratívy k faktorom ako radikálny islam, vojny a teror. Aj tlačová agentúra Reuters, jeden z hlavných mediálnych nástrojov nadnárodných mocenských kruhov, cynicky poznamenala, že Donald Tusk prifaril Donalda Trumpa k Rusku, Číne a radikálnemu islamu a iným chmáram nad Európskou úniou. Účel je jasný: desiť polmiliardovú verejnosť Európskej únie už aj americkým bubákom. A udržiavať atmosféru obáv z chaosu, na ktorý Brusel pozná iba jeden liek. Prehlbovať centralizáciu.
Topiaci sa Titanic
Ako výstižne konštatovala tlačová agentúra TASR, „podľa Tuska treba prijímať veľmi účinné opatrenia na záchranu spoločného európskeho projektu.“ Na mysli má projekt pochádzajúci zo začiatku minulého storočia, keď údajní európski intelektuáli ako Richard Nicolaus Coudenhove-Kalergi zakladali Paneurópsku úniu a písali o novom európskom človeku. Ten má byť okrem iného zbavený národnostných, náboženských a rasových predsudkov i pomocou demografického inžinierstva a miešania rás. Rasovým miešancom.
Tomuto dlhodobému projektu slúžia eurokrati v bruselských centrálach. Nie záujmom, túžbam a potrebám voličov, ktorí ich tam v naivnej viere vo vzájomne výhodnú spoluprácu vyslali zastupovať svoje národné záujmy. Ako vidíme, eurozväzácky Donald sa ocitol v tiesni a chrbtom k stene. Nemá čo stratiť a vyráža do útoku na amerického Donalda. Ten vidí v euroúniovom globalistickom projekte topiaci sa Titanic, z ktorého unikajú krysy i cestujúci.