Pomaly uplynie už rok od uzavretia migračnej dohody Európskej únie s Tureckom, no jej duchovná matka Angela Merkelová si nemôže byť istá, či ju Ankara bude dodržiavať. Uplynulý týždeň odletela za tureckým prezidentom Recepom Erdoganom, aby sa ubezpečila, že tzv. balkánska migračná trasa do západnej Európy je pred nástupom jarnej „cestovateľskej“ sezóny na tureckej strane dostatočne blokovaná.
Zaviazala sa vyplatiť Ankare niekoľkomiliardový obnos a Erdogan prikývol, že svoje záväzky splní. Nové ultimátum na odbúranie vízovej povinnosti pre vstup držiteľov tureckých pasov do Schengenského priestoru jej ani nestanovil. Vie, že Francúzi, Holanďania a Nemci by ho v tomto volebnom roku i tak ignorovali.
Nalievať vodu do piesku
Deň po Ankare sa kancelárka venovala nelegálnej masovej migrácii na neformálnom summite Európskej únie na Malte. Predstavitelia Európskej rady tam prijali plán na zmiernenie migračnej záplavy z Afriky. Aktualizované štatistiky Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHRC) ukazujú, že najviac nelegálnych migrantov, ktorí sa preplavujú z afrického pobrežia do Talianska, pochádza z Nigérie, teda z vnútra Afriky. Nasleduje Eritrea, Guinea, Pobrežie Slonoviny, Gambia, Senegal, Mali, Sudán, Somálsko – a čuduj sa svete – juhoázijský a islamský Bangladéš. Tento výpočet ukazuje, že africký exodus do Európy je ďalekosiahly.
Európska rada si nekladie za cieľ zahatať africkú migračnú riavu v líbyjskom logistickom lieviku. Priečilo by sa to jej dlhodobej agende premeniť demografické zloženie Starého svetadielu na multirasové a mnohonárodnostné. Prvoradým poslaním februárového summitu v maltskom hlavnom meste Vallette bolo vyslať voličskej verejnosti do Francúzska, Holandska a Nemecka iluzórny signál, že „tí hore, v Bruseli“ už nepripustia zopakovanie masmigračného hurikánu z Ázie a Afriky z predvlaňajška a jeho vlaňajšej menšej reprízy.
Európska únia má s Líbyou prostý plán. Zapojiť jej vládu do systému riadenej migrácie a „narušiť obchodný model prevádzačov“ (to je výraz zo záverečného vyhlásenia summitu) . Prevádzačské siete v Líbyi stojace mimo dohľadu EÚ a OSN budú musieť prijať regulačný systém náboru a prepravy migrantov, ktorý Brusel pripraví a OSN odobrí. Líbya je však po zvrhnutí režimu Muamara Kaddáfiho dysfunkčným štátom. Oficiálnej vláde, ktorú uznáva OSN, vypovedali rôzne kmene a regionálne mocenské aliancie poslušnosť. Nedokáže ani kontrolovať hlavné mesto Tripolis a okolité pobrežie Stredozemného mora. Európska únia ju napriek tomu považuje za svojho exkluzívneho partnera, ktorému bude posielať rozvojovú pomoc, špecialistov a inštruktorov pre jej silové zložky. Peňazovod z Bruselu obsiahne i okolité africké krajiny. Všetko toto na pohľad vysoko humánne úsilie má povzbudiť hospodársky rast v Afrike a demotivovať mladých Afričanov vyberať sa do sebadeštruktívnej slniečkárskej Európy za pohodlným životom, povoľnými bielymi dievčatami, bezplatným ubytovaním a sociálnymi dávkami.
Rusko sa tomu smeje
Ruský prezident sleduje v Líbyi iné ciele. Národnoštátne, a keďže Rusko je veľmocou, tak aj veľmocenské. Vladimír Putin a jeho americký náprotivok Donald Trump nemôžu presladenú cukrovú vatu ľudomilstva EÚ ani vystáť. Obom prezidentom ide o to, ako si vymedzia zóny vplyvu v Stredomorí a skonkretizujú formy spoločného zápasu proti teroristickej sieti Islamský štát, ktorá sa vymkla Američanom spod kontroly.
Keď Putin vydal v septembri 2015 pokyn k vzdušnej vojenskej intervenciu do Sýrie, vzkriesil veľmocenské vystupovanie niekdajšieho Sovietskeho zväzu. Rusko obnovilo patronát nad dynastiou Asádovcov v Sýrii, zabránilo porážke armády prezidenta Bašára al-Asáda a postavilo ju opäť na nohy. V tandeme s ňou vytláča zo Sýrie radikálov Islamského štátu a neváha pri tom podnikať spoločné akcie s tureckým i americkým letectvom. Ruská námorná základňa v Tartuse a letecká základňa Hmimim pri Latakii ostanú strategickými opornými bodmi Ruska aj po úplnom vyhnaní bánd islamistických fanatikov. Spojené štáty s Tureckom to berú na vedomie.
Na rad prichádza Líbya a po nej asi ďalší
Rozprášené jednotky islamistických teroristov bude treba zlikvidovať aj v Líbyi. Trumpov predchodca Barack Obama tam sporadicky nechával bombardovať základne Islamského štátu a testovať nové druhy zbraní a ničivých technológií. Do systematického eliminovania teroristickej pliagy sa nepúšťal. Moskva je pripravená podujať sa na takúto úlohu. Môže nasadiť ruské úderné perute, no vedenie pozemných útokov prenechá svojmu miestnemu čističovi. Je ním generál Chalif Haftár, Postava ako z dobrodružného filmu. Bol Kaddáfiho revolučným druhom a členom najvyššieho vojenského velenia. Študoval v Moskve, kde sa naučil rusky a keď sa neskôr rozkmotril s Kaddáfim, odišiel do exilu do USA. Spolupracoval tam s CIA, získal americké občianstvo, vráti sa do Líbye, pomáhal povstalcom a keď mu tí nezverili vrchné velenie, odštiepil sa. Jeho formácie ovládli východnú provinciu Kyreneika, kde sa zmocnili ropných polí. Neúnavne tam likvidujú bojovníkov Islamského štátu, čím generál získava uznanie od USA, Egypta a Spojených arabských emirátov. Odhaľuje bezzubosť centrálnej vlády a nestojí o jej ponuky k spolupráci. Prijal by ju azda len vtedy, keby mu odovzdala vrchné velenie spojených ozbrojených síl.
Rusko ho pripravuje už dávnejšie na takúto eventualitu. Vlani navštívil dvakrát Moskvu, kde o nej rokoval s ministrom zahraničia Lavrovom a ministrom obrany Šojguom. Minulý mesiac ho slávnostne privítali na ruskej lietadlovej lodi Admiral Kuznecov, ako keby bol plnohodnotným štátnikom, a nie separatistickým veliteľom. Je skúseným pozorovateľom, vidí vzostup Ruska vo svete a nerozpakoval sa nedávno povoliť ruským vojnovým lodiam celodenné cvičenie pri líbyjských brehoch, ktoré kontroluje.
Ak Donald Trump privrie oči nad tým, že Rusko obíde zbrojné embargo OSN a dodá mu zbrane cez Alžírsko, stane sa generál Haftár najsilnejším mužom v Líbyi. Keď sa mu podarí vyhnať islamistických radikálov za ruskej vzdušnej a logistickej podpory, dopomôže Ruskej federácii veľmocensky zakotviť v Líbyi. Putin sa tým osvedčí po Sýrii aj v Líbyi ako prvotriedny krízový manažér v Stredomorí. Trump by mu za takých okolností sotva bránil pri zriaďovaní jednej-dvoch ruských vojenských základní v Líbyi, najmä keby ich Putin ihneď využil ako nástupištia pre protiteroristickú ofenzívu v susednom Sudáne, prípadne Jemene, alebo inde v okolí.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.