Rusko zvýši dodávky pšenice na export, napriek tomu príde o vedúce postavenie na svetovom trhu obilnín. Takúto prognózu zverejnilo Ministerstvo poľnohospodárstva USA. Na vine sú obmedzujúce opatrenia zavedené proti ruským poľnohospodárom Tureckom. Paradox spočíva v tom, že kvôli nim veľkou mierou budú trpieť nielen ruskí, ale aj americkí farmári. Krajina polmesiaca je pre Rusko jedným z najväčších odberateľov obilnín: za posledných 15 rokov bolo do nej vyvezených 20 % z celkového exportu obilnín a na druhý Egypt pripadlo len 18 %.
Rusko v tomto poľnohospodárskom roku – od 1. júla 2016 do 30. júna 2017 – môže prísť o svetové líderstvo v exporte pšenice, píše sa v dokumente zahraničnej poľnohospodárskej služby (FAS) Ministerstva poľnohospodárstva USA v Moskve. Podľa jej hodnotenia celkový ruský export obilnín v rokoch 2016 až 2017 predstavuje 35,7 milióna ton.
Hodnotenie nezahŕňa objemy výroby a exportu obilnín na Kryme. „Exportný potenciál Krymu možno ohodnotiť takmer na 1 milión ton obilnín. Na poloostrove je niekoľko terminálov, ktoré môžu zabezpečiť priamy export pšenice cez more, napriek tomu v súvislosti so sankciami to nie je možné,“ poznamenáva Kirill Jakovenko z GK Alor. Preto jediný spôsob ako predať prebytky z Krymu je prepraviť obilie najprv morským transportom cez prístav Kaukaz a potom exportovať z Ruska. Preto USA v skutočnosti voľky-nevoľky počítajú aj s krymským obilím – aj ono šlo na export ako obilie z iných regiónov Ruska.
Na začiatku apríla už Ministerstvo poľnohospodárstva USA znižovalo prognózy exportu pšenice z Ruska z 28,5 milióna na 28 miliónov ton v súvislosti s problémami dodávok do Turecka. Teraz je prognóza znížená ešte viac.
Ruskí experti súhlasia s týmto hodnotením. V Inštitúte konjunktúry agrárneho trhu (IKAR) znížili prognózu exportu pšenice z 28 na 27-27,5 mil. ton. V analytickom centre ProZerno očakávajú export 27,2 mil. ton pšenice. Prognózy sa blížia k americkým. Najpesimistickejší sú v Ruskom obilnom zväze: tam čakajú vývoz iba 26-26,5 mil ton pšenice. Na Ministerstve poľnohospodárstva RF nedávno vyhlásili, že export sa môže udržať na úrovni minulého roku, alebo sa dokonca znížiť o 3-5%.
Vlani Rusko vyviezlo 33,9 mil. ton obilia, z toho pšenice 24,6 mil. ton. Predstihlo USA i Kanadu a stalo sa svetovým lídrom v exporte pšenice. A v novej sezóne sa mu podľa rôznych prognóz opäť podarilo zvýšiť export na 26-27,5 mil. ton. To znamená, že Rusko síce dosiahne nový rekord, no tentoraz len vnútorný. Dokonca aj takto narastajúci objem môže byť nedostatočný, aby si udržalo prvé miesto vo svetovom ratingu exportérov pšenice.
Ruskí konkurenti na tomto trhu tiež zvýšili svoje dodávky – a oveľa viac ako Rusko. Export z USA narastie z 21,09 na 27,8 mil. ton, z EÚ na 26,5 mil. ton. Preto v lepšom prípade Rusko predbehne len USA a bude sa deliť o druhé miesto s EÚ, v horšom prípade ho predbehne aj EÚ, ktoré je na treťom mieste.
Ruským exportérom sa v odchádzajúcej sezóne nedarilo. Najprv vývoz obilia pribrzdili clá na export, potom sa začala cenová vojna, aj kvôli rekordným úrodám, a nakoniec Turecko od 15. 3. zaviedlo fakticky „zákazové“ clo na ruskú pšenicu, kukuricu, strukoviny a ryžu. Ruská vláda spočiatku presviedčala, že nevidí v rozhodnutí Ankary žiadny problém, lebo môže preorientovať svoje dodávky do druhých štátov, napríklad do Egypta a Číny. Peking nakoniec skutočne zrušil celý rad obmedzení pre ruské obilie, hoci dodávky sú povolené len z niektorých ruských regiónov a objemy nie sú veľké.
Tento týždeň experti RANCHiGS a potom minister poľnohospodárstva Alexander Tkačev ohodnotili straty ruskej ekonomiky kvôli kríze v obchodných vzťahoch s Tureckom na 1,3 až 1,5 miliardy dolárov. Podľa riaditeľa SovEkon Andreja Sizova je to však dosť vysoký odhad. Dokonca aj v najpesimistickejšom scenári, ak bude turecký trh uzavretý pre ruské obilie do konca sezóny, straty budú predstavovať maximálne 0,5 miliardy dolárov.
Rusko a Turecko už rozhovory na túto tému vedú. Medzitým kvôli tureckým obmedzeniam môžu trpieť aj konkurenti Ruska – a to Kanada, USA, Francúzsko, Nemecko, Austrália aj Ukrajina. Strata líderstva na svetovom trhu však neznamená, že Rusko stratí vedúce postavenie na domácom trhu.
„Môže to viesť k prudkému pádu cien na komoditných trhoch. Hrozí, že USA, Kanada, Francúzsko, Nemecko i ďalší exportéri budú predávať obilniny lacno, a to prinesie mnohomiliardové straty na zisku, straty pre exportérov i farmárov,“ objasňuje Jakovenko.
Rusko môže preorientovať svoje exportné toky na východ, to znamená na trhy ATP, kde je sféra záujmov USA, Kanady a Austrálie. A to sa už aj deje. Napríklad do Vietnamu prišlo v prvej dekáde apríla 12,5 % objemu celkového exportu ruských obilnín. Pokiaľ teda Moskva nebude mať inú možnosť, najskôr začne zasypávať ázijské trhy lacným a kvalitným obilím a fakticky odtiaľ vytesní troch spomínaných exportérov. Čiže kvôli obmedzujúcim clám Ankary budú trpieť všetci.
Zdroj: https://www.vz.ru/economy/2017/4/20/867108.html
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.