„Viaceré krajiny čelia riziku nízkeho alebo spomaľujúceho sa tempa rastu s nezamestnanosťou aj naďalej na neprijateľne vysokej úrovni, “ uviedol Medzinárodný menový a finančný výbor MMF. Zároveň dodal, že členské štáty sú „odhodlané zvýšiť potenciálny rast a vytvoriť silnejšiu, udržateľnejšiu a vyváženejšiu svetovú ekonomiku, ktorá bude poskytovať dostatok pracovných miest“.
MMF znížil prognózu rastu svetovej ekonomiky v tomto roku na 3,3 % z pôvodného odhadu na úrovni 3,4 %, čo znamená už tretiu redukciu. Jarný odhad bol vyšší o 0,4%, teda na úrovni 3,7%. Najväčšie obavy vyjadril MMF v súvislosti s vývojom v Európe. Bank of England minulý týždeň oznámila, že jej oficiálna úroková miera bude stále na úrovni 0,5%, teda najnižšia v jej 320-ročnej histórií. Túto úrokovú mieru si drží od 5. marca 2009.
Prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi však vyhlásil, že „nepriaznivé dôsledky úsporných opatrení na rast ekonomiky eurozóny začínajú ustupovať“.
„Nie je vôbec dôvod hovoriť o kríze v globálnej ekonomike, “ dodal nemecký minister financií Wolfgang Schäuble v snahe upokojiť situáciu.
Čo z tejto správy vyvodiť? Skutočnosť, že svetová ekonomika rastie, alebo klesá, prípadne či sa zrýchľuje / spomaľuje jej rast / pokles nehovorí moc o nás ako občanoch. Hovorí oveľa viac o korporáciach, čoby špičke firemného sektora a finančných inštitúciách, teda ich ziskoch, prípadne stratách. Od nich sú následne závislé štáty. A to nielen daňami, ktoré platia absolútne minimálne, ale skôr zamestnanosťou, technológiami, nákupnou silou občanov, atď. Jednoducho povedané nie je to o raste, či poklese, ale prerozdelení.
Je zaujímavé, že elity snažiace sa na jednej strane maximálne udržať súčasný Status quo, ho na druhej strane stále viac ohrozujú svojim riskantným dobrodružstvom na Ukrajine. Vzájomné sankcie sa začínajú prejavovať. Pre systém je problémom dlhodobý ekonomický pokles – depresia. Ak by k nej došlo, zrútil by sa od určitého bodu ako domček z karát. Je preto pre nás, ako radových občanov výhodnejší pokles svetovej ekonomiky, než jej rast? Sme pripravení, ak by sa systém zrútil? Niektorí áno, väčšina žiaľ ani zďaleka. Nie ani tak materiálne, ako mentálne. Zatiaľ sa (žiaľ) nemusíme „obávať“, ale možnosti ako dosahovať ustavičného a naviac neustále sa zvyšujúceho rastu celosvetovej ekonomiky sa v obmedzenom prostredí zákonite jedného dňa musia vyčerpať. O značných problémoch už dlho najlepšie svedčia minimálne, nulové, či dokonca záporné úrokové miery centrálnych bánk.