Medzi rokmi 2008 a 2012 pribudlo v najbohatších krajinách sveta viac ako 2,5 milióna detí bezprostredne ohrozených chudobou. Najhoršia situácia je v tých štátoch, ktoré najviac zasiahla hospodárska kríza. Vyplýva to zo správy Detského fondu OSN (UNICEF). Počet detí pod hranicou chudoby stúpol o viac ako 50 percent napríklad v Írsku, Chorvátsku, Grécku i na Islande.
Podľa UNICEF žilo v roku 2012 v 41 najbohatších krajinách sveta 76,5 milióna detí pod hranicou chudoby. Zástupca UNICEF Jeffrey O’Malley uviedol: „Mnoho bohatých krajín urobilo veľký krok späť, pokiaľ ide príjmy domácností. Bude to mať dlhodobé následky nielen pre deti samotné, ale aj pre miestne spoločenstvá.“
Napríklad na Islande bolo v roku 2008 chudobou ohrozených 11,2 percenta detí, o štyri roky neskôr to už bolo 31,6 percenta. V Grécku stúpol počet chudobných detí z 23 na 40,5 percenta, v Lotyšsku z 23,6 na 38,2 percenta.
Správa UNICEF konštatuje, že v mnohých krajinách príjmy domácností klesli na úroveň, ktorú mali pred mnohými rokmi. Napríklad v Grécku domácnosti v roku 2012 disponovali rovnakými prostriedkami ako v roku 1998. Na úroveň o desať rokov dozadu sa dostali aj rodiny v Luxembursku a v Španielsku.
Mieru ohrozenia chudobou určuje podiel ľudí s príjmom nižším ako 60 percent národného mediánu, ktorý rozdeľuje obyvateľov z hľadiska výšky príjmov na dve polovice. Mediánový príjem predstavuje prostrednú hodnotu alebo najobvyklejšiu výšku príjmu v danej krajine, keď jedna polovica domácností mala príjem nižší, ako stanovuje medián, a druhá naopak vyšší.
V Nemecku je ohrozených chudobou 16,1 percenta obyvateľov, teda okolo 13 miliónov ľudí. Uvádza to nemecký štatistický úrad na základe údajov za rok 2013. V roku 2008 hrozila bieda 15,2 percentám nemeckej populácie. Z dát vyplýva, že nebezpečenstvo chudoby ohrozuje najmä ženy, samo živiteľov, osamelých ľudí a nezamestnaných.
Agentúra pre porovnanie uvádza, že podľa údajov z roku 2013 žije v 28 štátoch Európskej únie pod hranicou chudoby 16,7 percenta obyvateľov. V Nemecku, podľa úniových štatistík, začína chudoba pri čistom mesačnom príjme jednočlennej domácnosti 979 eur a 2056 eur v rodinách s dvoma deťmi mladšími ako 14 rokov.
Bohatí Američania začali v čase hospodárskej krízy dávať zo svojich platov menej na charitu, zatiaľ čo tí s nižšími príjmami boli štedrejší k dobročinným organizáciám. Podľa rozsiahlej analýzy novín The Chronicle of Philantrophy poklesla v ostatných rokoch hodnota príspevkov obyvateľov veľkých miest ako je New York.
Na celkovej čiastke 180 miliárd dolárov, ktoré venovali Američania na charitu, sa skupina najbohatších podieľala 77,5 miliardami. Podľa prieskumu finančných tokov americkej charity ľudia s ročnými príjmami viac ako 200 tisíc dolárov dávali menej príspevkov, pričom Američania, ktorí zarábali o polovicu menej, dávali viac.
Zdroj: ČTK, DPA, The Chronicle of Philantrophy