Vážne ste si mysleli, že sa jedná o škandál s výfukovými plynmi? Ak vrhnete presnejší pohľad na zákulisných pokrytcov kampane proti Wolfsburgskej automobilke, vystúpia do popredia iné témy: Ide o spaľovacie motory ako údajných zabijakov klímy – a o jeden z posledných veľkokoncernov pod nemeckou kontrolou.
Všetko začalo testom výfukových plynov na modeloch VW, ktorý nechal urobiť International Council on Clean Transportation (ICCT) v rokoch 2013-2014 na univerzite v Západnej Virgínii. Údajne sa malo ukázať, akú majú dieselové motory spotrebu a dopad na životné prostredie, uvádza ICCT. Test sa konal za reálnych podmienok, teda nie v laboratóriu. Pritom dva vozy z troch, VW Jetta a VW Passat, dramaticky nedodržali zákonnú hranicu splodín vo výfukových plynoch. Pri ďalších pokusoch, tentoraz vykonaných v laboratóriu, boli spaliny zase v norme. Tieto rozdiely sa nedali vysvetliť a vyžadovalo sa objasnenie. Keď VW mlčal, posunuli sa konečne v máji 2014 výsledky do agentúr United States Enviromental Protection (EPA) ako aj California Air Resources Board (CARB). Keď sa nakoniec EPA vyhrážala tým, že odloží všetky povolené konania, kým sa situácia nevysvetlí, koncern namietol, že jeho software rozlišoval medzi testom a skutočnou prevádzkou a upravoval, tomu zodpovedajúc, nastavenie motora. 18.septembra 2015 otvorila EPA konanie proti Volkswagenu a škandál vyšiel na verejnosť.
Hranice fyziky
Dieselové motory sú extrémne výkonné. Vďaka veľmi vysokým teplotám pri spaľovaní už dávno neprodukujú veľa sadzí. A naopak: Emitujú sa stále menšie čiastočky škodlivých látok, (prechádzajúce do pľúc), a tak vznikajú oxidy dusíka, o ktorý v tomto škandále ide.
Každá metóda filtrovania škodlivých látok ide na účet výkonu alebo spotreby. V skutočnej prevádzke porušuje skoro každý výrobca normy – z mnohých príčin: Vplývajú na to počasie, pomery na ceste a predovšetkým samotný šofér. Zatiaľ čo jeden šofér spotrebuje 12 litrov paliva, druhý len osem – na tej istej trase. Niet divu, že mnohé modely porušujú menej prísne európske normy škodlivých látok EURO 5 a EURO 6, ako dokázala rozsiahla štúdia nemeckej automobilovej agentúry ADAC. Americký koncern Generals Motors (GM) má na to trik: Vozidlám sa už vo výfukovom trakte privádza čerstvý vzduch, čo síce neriedi množstvo škodlivých látok vo výfukových plynoch, ale znižuje relatívny podiel škodlivých látok v nich. Zatiaľ čo GM porušuje „ducha“ zákonov, VW to robí zabudovaním softwaru aj proti ich zneniu. Tým sa koncern potrestal sám, bez námietok.
Napriek tomu je čudné, aký „výprask“ dostal tento vedúci koncern nemeckého kľúčového priemyslu. Obzvlášť, keď si človek spomenie, ako zaobchádzala americká justícia s vyššie menovaným koncernom GM – konkurentom VW. Jeho škandál so zapaľovacími kľúčmi skončil zaplatením 900 miliónov dolárov a sľubom, že zriadi fondy pre obete. V porovnaní so 16 miliardami dolárov, ktoré zaplatí VW (a ktoré sa podarilo VW znížiť z pôvodne navrhovaných 45 miliárd) sú to len „omrvinky“. A pritom zapaľovacie kľúče vozidiel GM, ktoré počas jazdy svojvoľne vypadli, viedli k 124 smrteľným prípadom a 275 zraneným. Koncern vedel už roky o probléme a nereagoval.
Marionetky a sponzori
Ak sa ponoríme hlbšie do problému, nedá sa ubrániť dojmu, že sa v kauze VW nejedná len o čistý vzduch. Dajú sa z toho vyvodiť dva motívy:
Ako prvý klimatická politika. Najdôležitejší sponzor ICCT sú rodinné nadácie oboch zakladateľov spoločnosti Hewlett – Packard. Obaja sa zasadzujú za obnoviteľné energie. Tým sú ale protivníkmi automobilového priemyslu, ktorý je založený na fosílnych palivách. Možno sa pýtať, či nejde od samotného začiatku o to, diskreditovať všeobecne spaľovacie motory. Do tohto obrazu patrí aj výrok, ktorý uverejnil vo svojom blogu Ugo Bardi, taliansky profesor a člen Rímskeho klubu, na okraj škandálu: „Obdobie spaľovacích motorov skončilo. Veľkolepo sa vracia elektroauto.“
Volkswagen zrejme pochopil tento silný pokyn. V januári 2016 predstavila firma na výstave Consumer Electronic Show (CES) v Las Vegas štúdiu nového modelu BUDD, modernizovanú a futuristicky odvážnu elektroverziu nielen v USA najobľúbenejšieho VW – Bullys. Obrovské škody na imidži následkom škandálu s výfukovými plynmi nútia najväčší európsky automobilový koncern – doteraz skeptika v oblasti elektrického pohonu – k obratu. Odteraz má byť e-mobilita budúcnosťou podnikania.
Druhý, dôležitý sponzor, je nezisková organizácia ClimateWorks. Patrí k priekopníkom a zástancom boja proti zmene klímy a široko-ďaleko vo svete podporuje programy a organizácie, ktoré bojujú proti otepľovaniu atmosféry, údajne spôsobenom kysličníkom uhličitým. Najdôležitejší sponzor ClimateWorks je práve Ford Foundation.
Rozbitie VW ako cieľ?
Hoci táto nadácia nie je priamo prepojená s koncernom Ford, je veľmi vplyvná. Pestuje úzke vzťahy so CIA a prezident nadácie Darren Walker je členom Council on Foreign Relations (CFR). Tento thin tank sa zrejme pokladá za dirigenta zahraničnej politiky USA – a financuje ICCT, ktorý testami privádza k úpadku najúspešnejšieho globálneho konkurenta priemyslu USA. Presne o to sa jedná pri možnom druhom motíve za aférou s výfukovými splodinami. Zasadzuje Volkswagenu trpký finančný úder. V roku 2015 spoločnosť dosiahla stratu 4,1 miliardy eur po zisku 12,7 miliárd rok predtým. Nehovoriac o škodách na povesti. Nedá sa vylúčiť ani rozpad koncernu VW. Je to vlastná príčina škandálu?
Štruktúra vlastníkov Volkswagenu je veľkou výnimkou na nemeckom burzovom trhu. Od rozbitia Deutschland AG, pod vedením priateľa Goldmann-Sachs a sekretára SPD Jőrga Asmussena už nie sú vlastníkmi nemeckých koncernov nemeckí občania – cez ich kapitálové životné poistky a podiely na akciách – ale početní zahraniční investori. Dobrých 60% účastín je držaných v zahraničí – primárne v New Yorku a Londýne.
Naproti tomu Volkswagen je pevne v nemeckých rukách. 52% Porsche Holdingu držia obe rodiny Porsche a Piech. Ďalších 20% príp.17% je v rukách Dolného Saska a Emirátu Katar. Len asi 10% akcií je v obehu. Má byť za nafúknutím aféry okolo VW jeho rozbitie, pri ktorom by si kúsky delili hráči ako City of London alebo Wallstreet?
Zoči-voči tejto situácii je prekvapivé váhavé správanie nemeckej kancelárky. Namiesto toho, aby sa zastala najdôležitejšieho zamestnávateľa krajiny (bez ohľadu na to, či sa porušilo právo), ako to robia iné štáty v porovnateľných prípadoch, upokojovala kancelárka a spolkový minister hospodárstva, že priemyslu nehrozia dlhotrvajúce škody. Spolkový minister dopravy Alexander Dobrindt vymenoval vyšetrovaciu komisiu, a tým nahnal vodu na mlyn americkej justícii. Ministerka životného prostredia Barbara Hendricks sa pridala k labutiemu spevu nad dieselovými motormi: „Dieselový pohon má len vtedy budúcnosť, keď priemysel ukáže, že ho vyrobí skutočne čistý.“
Autor Ralf Flierl ješéfredaktor finančného časopisu „Smart Investor“.
Zdroj: Compact 6/2016 /www.compact-online.de /