V roku 2020 poklesla svetová ekonomika v priemere o necelých 3 percenta, pritom Čína zaznamenal takmer 2,5 percentný rast. Najväčšie ekonomiky na starom kontinente zaznamenali recesiu v priemere 9 percent a preto sa nečudujme, že prepad slovenskej ekonomiky bol na úrovni 5 percent. Kedy sa podarí dosiahnuť úroveň pred padnémiou závisí od jej transformácie na zelenú, digitálnu a pokiaľ možno aj sociálne spravodlivú ekonomiku, s čím sa nedá počítať skôr ako na prelome rokov 2022 až 2023.
Dovtedy budeme musieť prijať celý rad a povedzme si pravdu z hľadiska budúcich príjmov domácnosti aj nepopulárnych zákonov, ktoré sa budú týkať vyšších sadzieb daní a odvodov, podmienok odchodu do starobného dôchodku a možno aj straty pracovných miest.
Na predchádzajúci rast miezd, ktorý v regióne krajín V4 patril medzi najvyššie musíme podľa všetkého navždy zabudnúť. Ako exportne orientovaná krajina bude náš hospodársky rast závisieť aj od hospodárskeho rastu krajín s najväčším podielom exportu, čo sú Nemecko a Česko. Napriek nepriaznivému vývoju životnej úrovni domácností, môže byť pre nás veľkým prekvapením neustály rast úverov.
Objem úverov ako pred pandémiou
Domácnosti si uvedomujú mieru nestability ich budúcich príjmov, ale na druhej strane vidia, ako narastajúca inflácia znižuje kúpnu silu ich peňazí v bankách, ktorých objem už prekročil viac ako 42 miliárd eur. A pritom sa hovorí, že inflácia ešte porastie, čo môže zvyšovať nielen úroky na hypotéky, ale aj ceny nehnuteľnosti. Kto sa neodvážil si peniaze si požičať, začína s nimi investovať do cenných papierov, v ktorých je podľa bankovej štatistiky už viac ako tretina peňažného majetku domácností.
Domácnostiam pomohli na záchranu ich pracovných miest vládne príspevky, ako aj odložené splátky úverov, čo spolu s nemožnosťou míňať peniaze na dovolenky, či kupovaním predmetov dlhodobej spotreby určite prispeli k tomu, že peňazí na účtoch či v peňaženke mali domácnosti viac. Banky tvrdia, že každá štvrtá slovenská domácnosť má pravidelné mesačné splátky, čo napokon potvrdzuje správa, že má viac peňazí požičaných ako usporených.
K opatrnosti požičiavania peňazí vyzývajú finanční odborníci z poradených firiem, ktoré upozorňujú na pôžičky od nebankových spoločnosti, na využívanie prečerpania na účte, využívanie kreditných kariet, ako aj na nevýhodné čerpania spotrebných úverov, ktorých úročenie je niekoľkonásobne vyššie. Oprávnene vyzývajú domácnosti nedostať sa do zbytočných dlhov, ktorých nesplácanie môže viesť k strate vysnívaného bývania, až k osobnému bankrotu.
Napokon sme stále v riziku, že terajšie uvoľnenie môže byť dočasné a preto je vždy dobré sa pripraviť aj na horšie časy. Centrálne banky nám síce sľubujú, že budú v najhoršom prípade vždy posledným záchrancom finančného trhu, ale už nám nepovedia, kto obrovské masy ničím nekrytých peňazí zaplatí. Domácnosti už pochopili, že to napokon zaplatia oni nižšími úrokovými sadzbami na ich vkladoch a preto aj ich apetít v požičiavaní peňazí nepoľavuje.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.