Na globálnom hospodárskom raste sa Čína podieľa tretinou a USA pätinou svojej ekonomiky. Ten je väčšinou poháňaný digitalizáciou technologického sektora, v ktorom ekonomika starého kontinentu ťahá za slabší koniec. V čom chceme byť lepší, je zlepšenie klimatických podmienok spojených so znížením otepľovania ovzdušia, ktoré sa za posledné roky dosť zhoršuje.
Obmedziť globálne otepľovanie si vyžaduje postupnú likvidáciu ťažby uhlia, ropy a plynu a výrobu elektriny a tepla nahradiť obnoviteľnými zdrojmi, čo si väčšina z nás nevie predstaviť, ale európski politici asi áno. Európska komisia sa v riešení spomínanej problematiky „unáhlila“ balíkom Fit for 55, ktorého cieľom je zníženie emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 55 percent tak, aby sa do roku 2050 sa dosiahla nulová uhlíková úroveň.
Dosiahnuť tento cieľ si však vyžaduje presadiť zásady zelenej ekonomiky do všetkých sektorov národného hospodárstva vrátane agrárneho sektora, čo nebude lacný špás. Všetko bude drahšie, podľa vyjadrenia viacerých sa zníži konkurencieschopnosť starého kontinentu, ktorý predovšetkým dnes musí riešiť negatívne dôsledky koronavírusovej pandémie. Tie si budú vyžadovať nepredstaviteľné investície z rôznych zdrojov financovania. Prečo vlastne Európska komisia navrhla také výrazne zníženie emisie skleníkových plynov, ktoré zvyšujú zadlženosť starého kontinentu, a pritom nedôjde k adekvátnemu zlepšeniu životného prostredia? Nevieme.
Parížska dohoda sa neplní
V roku 2015 sa v Paríži uskutočnila klimatická konferencia štátov OSN, na ktorej zúčastnení zástupcovia uzavreli Parížsku klimatickú dohodu. Jej obsahom sú záväzky zmluvných strán v znižovaní emisie skleníkových plynov, no táto dohoda sa neplní. Národné programy zatiaľ zaslalo 110 zo 190 členských štátov OSN, Čína a India, ktoré patria medzi najväčších znečisťovateľov životného prostredia, svoje národné programy nezaslali. Na znečisťovaní životného prostredia sa Európa podieľa 10 percentami, napriek tomu sa však rozhodla zlepšiť jeho doterajšie parametre rozsiahlymi investičnými akciami. Problémom však môže byť, že dnes sa investuje predovšetkým do odstraňovania negatívnych dôsledkov pandémie, ktorej dôsledkom budú práve vyššie objemy vypúšťania oxidu uhličitého. A preto sa od Európskej komisie očakáva, že bude musieť prijať celý rad reštriktívnych opatrení, akými sú zavedenie emisných daní a uhlíkových poplatkov pre firmy pôsobiace mimo starého kontinentu, ak ich výrobky boli vyrobené „znečisťujúcimi“ technologickými postupmi. So zmenami sa tiež počíta pri obchodovaní s emisnými povoleniami.
Bruselský balík opatrení
Európska komisia predstavila balík opatrení, ktorými sa majú znížiť spomínané emisie, a síce od roku 2035 ukončiť výrobu áut na spaľovacie motory a nahradiť ich výrobou elektrických vozidiel. Ďalej sa počíta so znížením počtu vydaných emisných povolení predovšetkým tam, kde bol doterajší pokles emisií najnižší, čo je lodná a letecká doprava. Tiež sa počíta so zavedením doteraz nepoznaných daní pri dovoze železa, cementu, ocele, hliníka, hnojív a elektriny paušálnou daňou, čo napokon platí aj pre výrobcov z EÚ na domácou trhu s uhlíkom. Keďže spomínané opatrenia budú znamenať vyššie predajné ceny na automobily, Európska komisia navrhuje zriadiť Klimatický sociálny fond, z ktorého sa bude preplácať či dotovať drahší nákup elektrických vozidiel. EÚ si uvedomuje, že svoje ciele nedosiahne bez výrazne vyššieho využívania obnoviteľných energií, čo sú veterné, solárne a iné čisté zdroje energií, ktorých podiel na celkovej výrobe by sa v roku 2030 mal zvýšiť na 40 percent. Tiež sa počíta s obnovou budov tak, aby sa vykurovanie väčšinou zabezpečovalo obnoviteľnou energiou, čo platí aj pre verejné budovy, a to tiež do roku 2030. Uskutočniť popísané zmeny tak, aby sa dospelo ku klimatickej neutralite, si bude vyžadovať, aby komerčné banky mali vyčlenené peniaze aj na projekty, ktorých realizáciou sa zabezpečí spomínaná klimatická udržateľnosť a brzdilo sa financovanie útlmových sektorov ekonomiky.
Autor: Róbert Hölcz
