Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina na stiahnutie vojsk z Ukrajiny a návratu k diplomacii. Odmietol vytvorenie bezletovej zóny, ktoré by podľa neho znamenalo priame zavlečenie Západu do vojny, ktorá by priniesla ďalšie civilné obete. Zelenskyj za to NATO kritizoval. Šéf americkej diplomacie Antony Blinken znovu potvrdil, že ak to bude potrebné, NATO je pripravené brániť svojich členov. Ministri zahraničia krajín NATO včera rokovali o posilňovaní obrany členských štátov v bezprostrednom dosahu Ruska, ale ku konečnému rozhodnutiu nedospeli. Putin informoval nemeckého kancelára Olafa Scholza, že Moskva je ochotná viesť s Kyjevom dialóg, ak však splnia všetky jej požiadavky.
„Naša aliancia je obranná, nevyhľadávame konflikty. Ale ak konflikt príde k nám, sme pripravení brániť každý meter nášho územia,“ povedal pred stretnutím ministrov zahraničných vecí NATO Blinken. Dodal, že spojenci zareagovali na premyslenú ruskú agresiu veľmi rýchlo a všetci bez výnimky prišli Ukrajine na pomoc. Aliančné krajiny, z ktorých viaceré pred začiatkom ruskej operácie váhali s vojenskou podporou Kyjeva, rýchlo začali dodávať Ukrajine zbrane.
Podľa Stoltenberga popri okamžitom dočasnom rozmiestnení nových síl NATO chystá plán na výrazné posilnenie stálych jednotiek, ktoré teraz pôsobia v Pobaltsku, Poľsku či Rumunsku. Okrem pozemných síl by mohli zapojiť aj letectvo. Konkrétnu podobu by podľa šéfa NATO mohol dostať plán pri zasadnutí ministrov obrany o dva týždne.
Lídri krajín NATO sa pred týždňom v prvej reakcii zhodli na tom, že chcú ďalej rozširovať pôsobenie aliančných jednotiek v krajinách východného krídla. USA vysielajú do Európy ďalšie tisíce vojakov, do štátov susediacich s Ruskom či Ukrajinou mieria aj jednotky z ďalších západných krajín.
Aliancia hovorí o vytvorení stálych bojových skupín, ktoré by kvôli ruskej hrozbe mohli byť umiestnené v Rumunsku, na Slovensku aj v ďalších štátoch. Členovia NATO riešia aj možnosti ďalšej vojenskej podpory Ukrajiny či možné jadrové ohrozenie zo strany Moskvy. Vyslať stovky svojich vojakov na Slovensko je pripravené aj Česko.
Ministri sa v piatok bavili aj o možnosti vyhlásenia bezletovej zóny, o ktorú ich požiadal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa generálneho tajomníka sa však zhodli, že nechcú zapojenie aliančných lietadiel do konfliktu, čo by udržiavanie zóny vyžadovalo. „Som pevne presvedčený, že ak by NATO zasiahlo do konfliktu, bolo by viac obetí a ľudského utrpenia,“ vyhlásil.
Stoltenberg ohlásil, že nemá informácie o tom, že by sa nejaký štát chystal dodať Ukrajine stíhačky, o čo Zelenskyj tiež žiadal. Začiatkom týždňa sa pritom v médiách objavili informácie, že sa na to chystá Poľsko či Bulharsko. Obe krajiny to však vzápätí popreli. Podľa politického geografa Michaela Romancova mal šéf NATO svoje vystúpenie dobre pripravené. „Hovorí iba v tých mantineloch, ktoré mu umožňuje jeho funkcia. Nie je vojak, nemá k dispozícii žiadny potenciál, ktorým by mohol túto situáciu zvrátiť. Iba tlmočí názor členských štátov,“ komentuje Romancov.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval NATO za to, že odmieta zaviesť bezletovú zónu nad jeho krajinou. V televíznom prejave k Ukrajincom uviedol, že ruská agresia proti jeho krajine bude pravdepodobne narastať a západných lídrov obvinil z toho, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi dovolili pokračovať v bombardovaní miest. „S vedomím, že nové údery a obete sú nevyhnutné, sa NATO zámerne rozhodlo neuzavrieť oblohu nad Ukrajinou,“ uviedol Zelenskyj vo svojom posolstve. „Vedenie NATO v piatok dalo zelenú ďalšiemu bombardovaniu ukrajinských miest a dedín tým, že odmietlo vytvoriť bezletovú zónu.“
Putin porušuje vojnou na Ukrajine spoločné princípy demokratických spoločností a USA v spolupráci s Európou urobia všetko, aby vojnu zastavili, vyhlásil Antony Blinken. Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell pred konaním nevylúčil, že európsky blok siahne po ďalšom pritvrdení sankcií proti Putinovmu režimu. Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová po stretnutí s Blinkenom vyhlásila, že nové sankcie budú aktuálne, kým Putin neukončí vojnu.
Podľa Blinkena Putin od začiatku invázie porušuje princípy, na ktorých stojí demokratický svet – mier, bezpečnosť a národnú suverenitu. „Ak by sme povolili, aby sa tieto princípy beztrestne spochybňovali, ako to teraz robí Putin, otvorilo by to Pandorinu skrinku problémov nielen pre nás, ale pre celý svet,“ povedal Blinken. Vojna má podľa neho strašné následky pre ľudí na Ukrajine, ale mohla by ich mať aj pre celý svet, ak by nereagoval.
USA aj EÚ dodávajú Ukrajine zbrane a na Rusko uvalili už niekoľko vĺn sankcií, ktoré majú výrazne obmedziť prístup ruskej vlády k peniazom a potrestať ľudí napojených na Kremeľ či zodpovedných za vojnu. „Rusi bombardujú a ostreľujú všetko, nemocnice, obytné domy, školy, je mnoho civilných obetí. Je to barbarský spôsob vedenia vojny,“ vyhlásil Borrell, podľa ktorého musí Putin vojnu zastaviť.
Podľa Borrella sa ministri zhodli na tom, že je potrebné odstrániť slabé miesta v doteraz prijatých sankciách, aby ich Rusko nemohlo obchádzať. EÚ napríklad uvažuje o rozšírení finančných a kapitálových sankcií, ktoré zasahujú ruské banky, aj na obchodovanie s kryptomenami. Zvažuje aj vylúčenie ďalších ruských bánk okrem doterajších siedmich z medzinárodného platobného systému SWIFT. „Musíme zabrániť tomu, aby ruskí oligarchovia unikali sankciám,“ vyhlásil španielsky politik na adresu miliardárov napojených na Kremeľ, z ktorých niekoľko už EÚ v minulých dňoch zaradila na sankčný zoznam.
Podľa von der Leyenovej v kooperácii s USA či Spojeným kráľovstom už EÚ ďalšie sankcie pripravuje a zavedie ich, ak Rusko neukončí konflikt. O konkrétnom časovom horizonte nehovorila, niektorí diplomati však hovoria o budúcom týždni, keď majú lídri EÚ na programe neformálny samit vo Versailles.
Cez víkend sa môže uskutočniť tretie kolo priamych rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom, ako Putin informoval nemeckého kancelára Olafa Scholza. Ten opätovne vyzval Putina, aby nariadil okamžité zastavenie bojov na Ukrajine. Doterajšie rozhovory, v ktorých chce Kyjev dosiahnuť prímerie, zatiaľ úspech nepriniesli. Obe strany súhlasili s poskytnutím humanitárnej pomoci a vytvorením bezpečných humanitárnych koridorov, aby mohli civilisti bezpečne odísť z obkľúčených ukrajinských miest. Poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Oleksij Arestovyč poznamenal, že súhlas je teoretický. Či bude uvedený do praxe, teda jasné nie je.
Putin podľa vyjadrenia Scholzovi povedal, že dúfa, že ukrajinská delegácia zaujme počas tretieho kola rozhovorov plánovaného na koniec týždňa rozumný a konštruktívny postoj. Požiadavky voči Kyjevu, ktorých splnenie je pre Moskvu podmienkou dialógu, sú neutrálny a nejadrový status Ukrajiny, demilitarizácia krajiny, denacifikácia ukrajinského štátu, ako aj uznanie ruskej anexie Krymu a nezávislosti republík na Donbase v administratívnych hraniciach Donecka a Luhanska.
Rada OSN pre ľudské práva schválila rezolúciu odsudzujúcu možné porušovanie ľudských práv zo strany ruských síl pri invázii na Ukrajinu. Zároveň podporila zriadenie komisie, ktorá bude tieto prípady vyšetrovať. Rezolúciu, ktorú predložila Ukrajina, podporilo 32 členov UNHRC, 13 sa zdržalo a Rusko a Eritrea boli proti. Orgán sídliaci v Ženeve nemôže prijímať právne záväzné rozhodnutia. Môže však schvaľovať zriadenie vyšetrovacích komisií a jeho rozhodnutia predstavujú významný politický odkaz. Komisia schválená hlasovaním bude trojčlenná.
Ukrajinská vyslankyňa Jevhenija Filipenková UNHRC pred hlasovaním povedala, že existujú nevyvrátiteľné dôkazy hrubého a systematického porušovania ľudských práv, ako aj vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti zo strany Ruska. „Je našou spoločnou povinnosťou zaistiť zodpovednosť tým, že nariadime zdokumentovanie a overenie ruských zločinov a identifikáciu zodpovedných osôb,“ dodala. Rusko, ktoré svoju inváziu na Ukrajinu označuje ako špeciálnu vojenskú operáciu, popiera, že by útočilo na civilistov. Ruský vyslanec Jevgenij Ustinov vyhlásil, že členovia, ktorí rezolúciu podporili, použijú akékoľvek prostriedky, aby z udalostí na Ukrajine obvinili Rusko.
V tejto chvíli nie je jasné, ako bude komisia, ktorá bola zriadená na rok, spolupracovať s existujúcim ľudskoprávnym tímom OSN na Ukrajine. Tím expertov Medzinárodného trestného súdu v Haagu vo štvrtok odcestoval na Ukrajinu, kde má skúmať možné vojnové zločiny všetkých strán konfliktu.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.