Inflácia: sprievodný znak peňažnej ekonomiky od jej prvopočiatkov Medzinárodný menový fond koncom januára aktualizoval prognózu rastu svetovej ekonomiky na tento a na budúci rok. Má viaznuť výraznejšie, než analytici MMF predpovedali v októbri.Pripisujú to neistotám na troch hlavných frontoch. K prvým dvom (tzv. pandemickej situácii a narušeným dodávateľským reťazcom) pribúda tretí, pre radového občana najznepokojivejší: zrýchľovanie inflácie. Európania si po skúsenostiach so znehodnocovaním peňazí počas historických turbulencií v predošlých dekádach a stáročiach kladú nástojčivú otázku: udržia mocipáni infláciu v znesiteľných medziach, alebo ju nechajú zvrhnúť na hyperinfláciu?
Stredoeurópania nemusia siahať hlboko do minulosti, aby sa im vybavili devastujúce obdobia cenových explózií. Najvyššiu hyperinfláciu v známych dejinách ľudstva zaznamenalo Maďarsko (v poradí druhé je Zimbabwe). Aj najpustošivejšie znehodnocovanie peňazí – prinajmenej z pohľadu obyvateľstva euroatlantického civilizačného okruhu – prebiehalo v srdci Európy. Konkrétne v Nemecku, krátko po zrode Weimarskej republiky, ktorá susedila s čerstvo vytvoreným Československom. S raketovým pribúdaním núl na cenovkách v obchodoch sa po páde železnej opony museli bolestivo vyrovnávať obyvatelia Poľska, Juhoslávie, Ruska a mladých republík v postsovietskom a postjuhoslovanskom priestore. So strmým zosuvom hodnoty peňazí sa v nedávno uplynulom 20. storočí musela boriť Argentína a viaceré iné juhoamerické krajiny. Venezuela, ktorú sa hospodársky pokúša zničiť jej zdanlivo všemocná veľmoc spoza Karibiku, sa s ňou morí dodnes.
Pri narábaní s pojmami ako inflácia a hyperinflácia narážame na problematiku vymedzenia hranice medzi nimi. Podľa Wikipédie je „hyperinflácia extrémny prípad inflácie. Je to inflácia vyjadrená štvor- a viacciferným číslom (viac ako 1000 %)“. Česká verzia považuje hyperinfláciu za „jednu z troch druhov inflácie (mierna inflácia, cválajúca inflácia a hyperinflácia). Je to inflácia vyjadrená troj- a viacciferným číslom (viac než 100 %)“. Anglická verzia poukazuje na úzus medzi mienkotvornými ekonómami hovoriť o hyperinflácii vtedy, keď prevýši 50 % mesačne, respektíve 12975 % ročne. Pri takomto vzlete do číselných výšin sa bežnému občanovi točí hlava a keď má o nich hovoriť, zamotáva sa mu jazyk. Zoberme si na ukážku, akými numerickými pojmami približuje Wikipédia mesačnú mieru inflácie v roku 1946 u južného suseda Slovenska: Maďarsko po druhej svetovej vojne, rok 1946 – 41,9 biliárd (4,19 * 1016 %).
Biliárd? V angličtine takéto pomenovanie nenájdeme. Dôvodom je existencia dvoch systémov pomenovania vysokých čísel v desiatkovej sústave. V kontinentálnej Európe sa používa tzv. dlhý systém s násobkom milión, z čoho vyplýva, že milión miliónov je bilión a milión biliónov je trilión. V anglosaských krajinách sa používa krátka škála s násobkom tisíc. Bilión je tu tisíc miliónov a trilión tisíc biliónov. Pre kontinentálnych Európanov je tisíc miliónov miliarda a tisíc biliónov biliarda.
Pri posudzovaní poznatkov o hyperinflácii z rôznych informačných zdrojov sa nezaobídeme bez prevodovej tabuľky. Najdostupnejšou asi bude opäť tá na Wikipédii. Prehľadne a zrozumiteľne zobrazuje rozdiely medzi krátkou a dlhou sústavou, ale ani tak si ju laik neprepíše na kus papiera, ktorý by nosil pri sebe.
AUTOR: Patrik Sloboda
