V masovokomunikačných prostriedkoch sa dnes čoraz menej hovorí o pandémii a čoraz viac o inflácii a dani z pridanej hodnoty. Pozrime sa, čo rozumieme pod obsahom pojmu inflácia, kedy a prečo dochádza na trhu k zdražovaniu, akými nástrojmi môžeme infláciu utlmiť, pretože ide skôr o chorobu ekonomiky.
Príčinou inflácie sú trhové výkyvy vyvolané menovou politikou centrálnej banky a fiškálnou politikou národných vlád.
Keďže inflácia patrí medzi makroekonomické ukazovatele, jej miera ovplyvňuje aj ostatné, ktorými sú HDP, zamestnanosť a obchodná bilancia vo vzájomných súvislostiach. V štandardnej trhovej ekonomike je príčinou inflácie vyššia masa peňazí na finančnom trhu ako je ponuka tovarov a služieb, čo predstavitelia ECB odmietli, a to aj napriek niekoľkonásobnému prekračovaniu cieľovej inflácie. Preto proti inflácii doteraz neuplatnila žiadny priamy ani nepriamy nástroj menovej politiky, z ktorých najdôležitejšie sú základná úroková sadzba a kvantitatívne uvoľňovanie. Neprekvapuje, že pre tento rok upravila svoje inflačné očakávanie z doterajších dvoch na tri percentá, ale svojím rozhodnutím len potvrdila, že naďalej počíta s pokračovaním terajšej a možno aj vyššej miery inflácie. Pripomeňme si, že na rovnakú mieru slovenskej a českej inflácie 8,5 % už Česká národná banka zareagovala výrazným zvýšením základnej úrokovej sadzby na 4,5 %. Rovnako sa počíta, že v priebehu tohto roku bude pokračovať aj americká centrálna banka, ktorá už avizovala, že okrem zníženia objemu vykupovaných dlhopisov bude aj v tomto roku zvyšovať úrokové sadzby minimálne trikrát.
Znížená DPH nemusí priniesť nižšie ceny
Daň z pridanej hodnoty je najdôležitejšou príjmovou položkou štátneho rozpočtu, ktorej percentuálnu sadzbu si v rámci Únie určuje každá členská krajina sama. Jej výška v eurách sa vypočíta z cenového základu, a pretože dnes sa ceny – predovšetkým energií a potravín – dosť výrazne zvýšili, je DPH pri rovnakej percentuálnej sadzbe v eurách vyššia. Vláda má obmedzené možnosti znižovať ceny tovarov a služieb z dôvodu inflácie, ale môže znížiť percentuálnu sadzbu DPH na vybrané skupiny produktov, čo ovplyvní príjem do štátneho rozpočtu. V okolitých štátoch uskutočnili z dôvodu nárastu inflácie celý rad opatrní týkajúcich sa nižšej sadzby DPH predovšetkým na základné potraviny na dobu určitú, inde zaviedli regulované ceny na vybrané tovary alebo priame jednorazové príspevky pre nízkopríjmové skupiny osôb. Naša vláda sa proti obvineniu, že nerobí nič, bráni zavedenými reguláciami na ceny energií, jednorazovou odmenou pre pracovníkov štátnej a verejnej správy, trinástym dôchodkom či príspevkami pre zaočkovaných dôchodcov. Opozícia, samozrejme, tlačí na prijatie obdobných zmien, čo zatiaľ z viacerých dôvodov nebolo uzavreté.
Najdôležitejší je dopad na zvýšenie deficitu štátneho rozpočtu až do 200 miliónov eur. Každé zvyšovanie deficitu štátneho rozpočtu sa bude musieť riešiť zvyšovaním jeho príjmov alebo šetrením na strane výdavkov, trebárs v oblasti nákladov na spravovanie vecí verejných, alebo aj emitovaním štátnych dlhopisov na zaplátanie narastajúceho rozpočtového schodku. V minulosti už máme s poklesom DPH na vybrané tovary a služby konkrétne skúsenosti. Pokles sa premietol najviac do lacnejších a štandardizovaných tovarov, akými sú múka, ryža, med, ale do drahších, akostnejších, takmer vôbec nie. Keďže sú v súčasnosti ceny potravín niekoľkonásobne vyššie, ktovie, ako by to dopadlo dnes.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
