Horské kráľovstvo Bhután sa nachádza medzi Indiou a Čínou, polovica jeho územia leží v nadmorskej výške až 3000 metrov. Najvyšším vrchom štátu a najvyšším nedotknutým vrchom planéty je Gangkhar Puensum vysoký 7570 m n. m., ktorý zatiaľ nebol zdolaný. Je to preto, lebo expedície na vrcholy vyššie ako 6000 metrov sú tu zakázané, aby nerušili sídla bohov.
Oficiálny názov kráľovstva je Krajina Hromového draka – Druk-Yul. Názov sa spája s vysväcovaním nového kláštora v 13. storočí, keď silne zahrmelo, lebo hrmenie v horách ľudia pripisovali drakom. Drak zdobí aj štátnu vlajku žlto-oranžovej farby, pričom biely drak (symbol čistoty) drží v pazúroch štyri perly – symboly bohatstva. Žltá cisárska farba je farba kráľovskej autority a oranžová predstavuje duchovnú moc tunajšieho tibetského budhizmu Diamantovej cesty. Podľa legendy v 8. storočí tzv. Druhý Budha (guru Rinpočhe alebo Padmasambhava), ktorému sa pripisuje autorstvo prvej Tibetskej knihy mŕtvych, priletel na chrbte „lietajúceho tigra“ do Bhutánu, tri mesiace meditoval v jaskyni a založil tu kláštor Taktsang goemba (Tigrie hniezdo).
Kláštor vo výške 3120 m n. m. patrí k najväčším zaujímavostiam Bhutánu a k najposvätnejším budhistickým miestam sveta. Fotogenická budhistická stavba leží na skalnom útese a je zázračným dielom tradičnej architektúry. V roku 1998 kláštor vyhorel a prešiel kompletnou rekonštrukciou. Nie je však prístupný pre cudzincov, žijú tu mnísi v prísnej izolácii. Všetky budovy sú postavené v tradičnom štýle, dokonca vrátane letiska. V pevnosti Paro sa nakrúcal film Malý Budha. Tunajšie chrámy slúžili aj ako protitibetské pevnosti, Bhutánčania sa v minulosti museli brániť tibetským nájazdom zo severu. Pre turistov bol Bhután všeobecne dlhodobo uzavretý a stále sa tu nachádza veľa nepreskúmaných miest. Ročne môže navštíviť krajinu 30000 turistov. Napríklad aj Tibeťania predtým odmietali vstup Európanov na svoje územie. Krajina sa cudzincom otvorila až v roku 1974, cieľom panovníka bolo nalákať skôr menšiu bohatšiu klientelu na posilnenie ekonomiky, financovanie infraštruktúry a ochrany životného prostredia.
V Bhutáne vládne osvietený panovník, ktorý nechce manipulovať so psychikou ľudí, preto tu nevidieť žiadne reklamy, bilboardy, rýchle občerstvenie alebo hypermarkety. Žije tu okolo 763000 obyvateľov, 93 % pracuje v poľnohospodárstve, majiteľmi pôdy sú však kláštory a veľkostatkári, zvyšok sa venuje remeslám a obchodu. Ľudia majú často čierne zuby od žuvania betelových listov, ktoré žuvajú spolu s vápnom a korením – fajčenie je totiž na verejnosti zakázané. V krajine existuje polygamia, prvá alebo prvá a druhá manželka však musí s príchodom ďalšej súhlasiť. Aj kráľ má tri manželky. V rodinách dedí dcéra, nie syn. Školstvo a zdravotníctvo je bezplatné, napriek tomu viac ako 40 % obyvateľov nevie čítať ani písať. Len polovica detí navštevuje školy, ostatní radšej pomáhajú doma. V roku 1616 láma Ngawang Namgjal, ktorý ušiel z Tibetu z dôvodu obmedzovania jeho náboženskej slobody, zjednotil rozdrobené územia, zaviedol jednotné zákonodarstvo a politické inštitúcie.
Od roku 1907 vládu duchovenstva nahradila monarchia. O tri roky neskôr sa Bhután stal protektorátom Veľkej Británie. Štát získal nezávislosť, až keď India získala samostatnosť. Dnes je Bhután konštitučná monarchia, od roku 2006 je hlavou štátu kráľ Jigme Khesar Namgyel Wangchuck. Výkonnú moc tvorí kráľom menovaná Rada ministrov a schvaľuje ju parlament a Kráľovský poradný zbor. Kráľ je zároveň vrchným veliteľom armády aj predsedom vlády. Civilné právo je založené na budhistickom práve, mnísi a lámovia majú stále veľký vplyv. V marci 2008 kráľ ratifikoval prvú ústavu a zaviedol demokratické voľby. Bývalý kráľ sa dobrovoľne vzdal trónu, aby pripravil Bhután na zmenu z autokratickej vlády. Bhutánčania nevítali demokraciu s nadšením tak, ako sme ju naivne vítali my v 1989 – a mnohí dokonca plakali. Veď načo je im niečo iné, keď majú dobrého a múdreho vládcu? Bhutánsky kráľ – osvietený monarcha, radšej investuje do výstavby nových ciest ako na svoje autá a nehnuteľnosti. Napríklad, v nepriaznivom roku nemusia občania platiť dane, alebo keď niekto príde o strechu nad hlavou, kráľ mu pridelí pôdu a pozemok, kde si môže postaviť bývanie.
Národné zvyky a tradície sa cenia, ľudia chodia v krojoch, ženy musia nosiť dlhé sukne. Deti pred začiatkom vyučovania v školách spievajú národnú hymnu a modlia sa. Slová hymny sú: „V kráľovstve draka, kde rastú cyprusy, ostrovček hrdinských kráľovských a ľudových tradícií, kráľ Bhutánu, skvostný panovník. On je večný, jeho ríša prekvitá, osvietené učenie sa rozvíja a kvitne, ľudia nech žiaria ako slnko mieru a šťastia.“ Kráľ sa raz ročne vydáva na púť po krajine, aby sa dozvedel o bežných starostiach a potrebách ľudí, a každý obyvateľ sa s ním stretne aspoň raz za život.
AUTOR: Vladimír Líška
