Gepard bol v starom Egypte symbolom odvahy, azda aj preto bol obľúbeným zvieraťom Džingischána a Karola Veľkého. Už oddávna sa používal ako poľovné zviera, najmä v Indii, kde evidovali jeho výskyt naposledy pred sto rokmi. Lovec zakryl zvieraťu oči a tesne pri lovenej zveri ich odkryl. Gepard následne prudko vyrazil na svoju obeť, zrazil ju labou na zem, skočil jej na krk a zlomil väz. Nie sú známe prípady napadnutia človeka gepardom. Biologička a známa spisovateľka Joy Adamsonová zistila, že gepard sa dá ľahko skrotiť, ľahšie ako iné mačkovité šelmy. Okolie vedelo o jej láske k zvieratám. Levicu Elzu vychovala a potom pustila na slobodu, a tá ju potom chodila navštevovať spoločne s mláďatami. V roku 1964 si vzala do starostlivosti osemmesačnú samičku geparda, bolo to v období nakrúcania filmu o Elze. Našli ju vojaci v pohraničnej oblasti severnej Kene. Mal ju v opatere veliteľ posádky a čoskoro si tak zvykla na ľudí, že všade sprevádzala aj jeho rodinu. Pippa, ako ju Joy nazvala, jej bola veľmi oddaná a podobne ako psy sa rada bláznila vo vode, dokonca aportovala ako pes. Na rozdiel od psov mala veľmi rada kefovanie srsti. Svojich obdivovateľov prekvapovala výpadmi zozadu a rýchlym pohybom prednej laby im podrážala kolená. Keď bola spokojná, priadla a vibrovala ako nejaký stroj a oblizovala Joy tvár. Odlišnosť levice Elzy a Pippy opisuje v knihe Večné hľadanie. Elza pokladala tábor za svoj domov a vodila svoje mláďatá na návštevu, kým Pippa žila radšej niekoľko míľ od nich, a keď sa chceli zúčastňovať na jej živote, museli ju navštíviť oni. Levy a gepardy sa navzájom nemajú v láske. Lev je spoločenský, otvorene prejavuje svoju náklonnosť, obradne dodržiava svoje zvyky, nebojí sa nijakého nepriateľa, je sebavedomý. Gepard je vyhýbavý, vždy napätý a ostražitý a inštinktívne sa skrýva a utajuje. Ani mačkovité šelmy ako gepard to nemajú v divočine ľahké. Prvé Pippine mláďatá zabili levy, druhý vrh sa podarilo vychovať, tretí vrh zlikvidovala hyena, až štvrtý vrh opäť vychovala Joy. Len čo to bolo možné, Pippa vyhľadala samca na spárenie a týždeň s ním žila. U levov trvá dva roky, kým samice zamestnáva výchova mláďat a vyhýbajú sa páreniu, u gepardov je to menej. Joy uvažuje o gepardovi ako o zvierati stvorenom na beh – je totiž absolútnym víťazom v behu medzi zvieratami, nemá problém dosiahnuť rýchlosť až 120 km/h, aj keď na kratšie vzdialenosti. Ak sa mu však do pol minúty nepodarí korisť dobehnúť, vzdá sa prenasledovania. Dostihový kôň dosahuje len polovičnú rýchlosť. Rýchly beh však zviera stojí veľa energie, preto sa stáva, že sa jeho koristi zmocnia iné šelmy. Telo je na šprint navrhnuté špičkovo. Malá hlava, dlhé a štíhle nohy, ľahká kostra, srdce, cievy, pľúca aj nadobličky sú zväčšené. V knihe Škvrnitá sfinga Adamsonová tvrdí, že ľudia niekedy vyhlasujú, že gepardy nie sú dosť inteligentné. Posudzujeme inteligenciu zvieraťa podľa ľudských kritérií, čo je veľká chyba. Každému druhu sa vyvinula jeho osobitná forma inteligencie, najvhodnejšia na prežitie, a skutočnosť, že za podobných okolností sa živočíchy často správajú inak ako my, neznačí, že nie sú inteligentné, ale ich reakcie riadia zmysly, ktoré nepoznáme, pretože sa musíme uspokojiť so svojimi piatimi. Niektoré plazy prežili takmer bezo zmeny dvesto miliónov rokov, morské cicavce šesťdesiat miliónov rokov, kým vývoj človeka môžeme vystopovať iba dva milióny rokov.
AUTOR: Vladimír Líška
