Dva roky bola ekonomika starého kontinentu konfrontovaná s negatívnymi dôsledkami pandémie, ktorej dôsledkom bola narastajúca zadlženosť, ako aj zvyšujúca sa inflácia. Vo všeobecnosti sa počítalo, že sa nebudú opakovať lockdowny, obnovia sa narušené dodávateľsko-odberateľské vzťahy a keď centrálne banky avizovali aj zvýšenie základnej úrokovej sadzby a zníženie kvantitatívneho uvoľňovania, všetci sme boli v tom, že inflácia sa vráti do cieľového dvojpercentného inflačného pásma.
Všetko zmenilo rastúce niekoľkoročné napätie medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré prerástlo až do terajšieho vojenského konfliktu, dôsledkom čoho sú mŕtvi na oboch stranách znepriatelených slovanských národov, zruinovaný majetok a masová utečenecká vlna viac ako dvoch miliónov ukrajinských občanov. Nebudeme sa vracať do histórie vysvetľovania príčin napätých vzťahov, ktoré v konečnom dôsledku viedli k dnešnému stavu, ale pozrime sa predovšetkým na geopolitické súvislosti negatívnych dopadov nielen pre zúčastnených účastníkov konfliktu, ale aj krajín európskeho kontinentu.
Sankčné kľučkovanie s rôznymi dopadmi
Dôvodom je závislosť od energetických zdrojov, ktorých nenahraditeľnosť znásobuje schválená taxonómia EÚ. Pritom nejde len o ruský export ropy, plynu, železnej rudy, uhlia či hnojív, ale aj o slovenské exporty týkajúce sa automobilov a strojov v miliardových obratoch. Všetko sa mení zavedenými sankciami, pretože inváziu Ruska na Ukrajinu pokladajú takmer všetci za akt porušenia medzinárodného práva so všetkými dôsledkami. Sankčný zoznam sa týka predovšetkým finančného trhu, výroby automobilov, ako aj letectva, odchodov celého radu známych svetových značiek z ruského trhu, na ktorom podnikali v rôznych sektoroch ekonomiky, a vrcholových ruských politikov, oligarchov, pričom sankcie neobišli ani športové zväzy a kluby. Na to, či sa Rusku podarí vykľučkovať z ich negatívnych dopadov, si počkajme, ale odpojenie niektorých bánk z medzinárodného platobného systému SWIFT neohrozilo jeho tržby z predaja energetických surovín.
Väčším problémom bolo obmedzenie prístupu ruskej centrálnej banky k devízovým rezervám v zahraničí v objeme 630 miliárd dolárov, dôsledkom čoho sa kurz ruského rubľa, ktorý centrálna banka zachraňovala zvýšením úrokov až na 20 %, prepadol. Rusko má vlastný platobný systém Mir, v ktorom je zapojených len 20 európskych bank. Na pozastavenie využívania platobných kariet Visa a MasterCard ruskými občanmi v zahraničí sa hľadá možnosť ich vydávania v rámci čínskeho kartového platobného systému UnionPay. Obe karty vydané ruskými bankami budú fungovať na území Ruska normálne. Najväčším problémom finančných sankčných dopadov je pokles ruských a európskych akciových indexov a neotvorenie ruskej burzy.
AUTOR: Róbert Hölcz
