Vyústenie osem rokov trvajúceho ostreľovania dvoch odštiepeneckých republík na Donbase do priamej vojenskej zrážky Ukrajiny s Ruskom narúša chod svetovej ekonomiky. Rozsah doterajšieho uvaľovania obchodných sankcií a protisankcií medzi kolektívnym Západom a Ruskom sa rozširuje. Americký prezident Joe Biden vydal 8. marca výnos zakazujúci dovoz ropy, skvapalneného plynu a uhlia do Spojených štátov. Učinil to s plným vedomím, že to povedie k vyšším cenám na benzínových pumpách v USA. Sľúbil, že vláda sa pokúsi nájsť spôsoby na zmiernenie bolesti spôsobenej týmto krokom radovým Američanom, ale bez záruk, že sa mu to podarí.
Ekonomika bez prívlastkov voľná a trhová
Zároveň tým ukazuje celému svetu, že americká ekonomika, ktorá sa dosiaľ hrdila prívlastkami voľná a trhová, naberá črty vojnovej ekonomiky. Tá podriaďuje výrobu a zdroje požiadavkám na vedenie vojny. Prioritu a privilégiá dostáva vojensko-priemyselný komplex. Kontrolujú staré investorské klany, ktoré v 21. storočí začala vytláčať konkurencia transnacionálnych biotechnologických kartelov. Tie si trúfajú – hoci nie hneď tento rok, ale už čoskoro – lámať vôľu populácie protivníka klásť odpor, a to bioinžiniersky zvnútra, čiže šetrným spôsobom, bez nutnosti strieľať, bombardovať a poškodzovať životné prostredie. Na sympóziách usporiadaných Svetovým ekonomickým fórom už pred dvoma rokmi prednášal Dr. Yuval Noah Harari o niečom, čo bolo dosiaľ mysliteľné, ale neuskutočniteľné: „Čoskoro budú prinajmenej niektoré korporácie a vlády schopné systematicky nabúrať organizmy všetkých ľudí.“ Podľa týchto predstáv, prednášaných s plnou vážnosťou, sa my ľudia staneme „heknuteľnými zvieratami“. Budovanie takéhoto svetového technokratického kváziraja si vyžiada enormné investičné zdroje. Po uši zadlžený Západ ich bežným spôsobom len tak ľahko nedokáže vydolovať. Cynická taktika vyvolať celosvetovú pandemickú paniku, aby vlády odôvodnili vyhlasovanie stavu núdze a naberanie mimoriadnych pôžičiek dva roky zvýhodňovala tzv. nový „bio-techno“ veľkokapitál. Magnáti vojenského priemyslu, zvyknutí bohatnúť z točenia kolies pretekov v zbrojení, chytili vďaka vojne na Ukrajine druhý dych. Vírenie vojnových bubnov im pravdepodobne umožní dotlačiť zákonodarnú moc väčšiny krajín do vojny a k tomu, aby nakázali otvárať truhlice s aktívami odkladanými pre blaho ďalších pokolení.
Zvrchované investičné fondy s miznúcou zvrchovanosťou
Nie všetky členské štáty NATO – a už vonkoncom nie nováčikovia z jej tzv. východoeurópskeho krídla také truhlice majú. Tie, ktoré mali, ostali po páde železnej opony vyrabované alebo privatizované. Napriek tomu štátne investičné fondy inde vo svete úplne nevymreli. V anglickej frazeológii veľkých peňazí sa pre ne ustálil honosný termín sovereign wealth funds, ktorý by sa mohol voľne preložiť do slovenčiny aj ako zvrchované fondy národného bohatstva či proste štátne investičné fondy. Vlastnícke postavenie štátu im do základnej definície priraďuje aj ctihodné združenie Sovereign Wealth Fund Institute (SWFI). Opiera sa o medzinárodnoprávne postavenie štátu ako zvrchovaného subjektu. Štát si ako taký môže suverénne (zvrchovane) stanovovať, ako si chce spravovať ekonomiku a financie. Je to výsada, ktorú moderné republiky zdedili po absolutistických monarchiách. Ani trochu však nevonia transnacionálnej plutokracii, ktorá proti nej sústavne brojí. Zo svetového rebríčka najväčších štátnych investičných fondov, ktorý inštitút SWFI publikuje na svojej webovej stránke, vyplýva, že tzv. vyspelé európske štáty sa o zabezpečenie blahobytu budúcich generácií – až na jednu výnimku – v 21. storočí investorsky veľmi nestarajú. Až na ďalekej 41. priečke nájdeme Ireland Strategic Investment Fund. Disponuje len necelými 16 miliardami dolárov. Vyššou čiastkou (28 miliárd dolárov) smie investorsky nakladať nemecká ustanovizeň Fonds zur Finanzierung der kerntechnischen Entsorgung. Obsadzuje síce 33. miesto rebríčka, avšak s vedomím, že nie je určený na všeobecné využitie. Ako z názvu fondu vyplýva, má slúžiť na financovanie nakladania s jadrovým odpadom.
AUTOR: Patrik Sloboda
