Modus operandi tzv. farebných revolúcií, ktorý používajú západné mocnosti v spolupráci s mimovládnymi organizáciami, domácou opozíciou, médiami a lokálnymi aktivistami, mal v prípade Srí Lanky vyvolať ekonomickú krízu a zakryť vopred plánovanú kampaň na zmenu režimu, ktorá sa spúšťa proti každej vláde snažiacej sa o rovnovážnu, nezávislú zahraničnú politiku.
V Pakistane podobnú snahu proti premiérovi Imranovi Chánovi zmarili len na poslednú chvíľu a pomocou tvrdých opatrení. Neďaleká Srí Lanka však nemá podobnú vnútornú štruktúru ako Pakistan. Tento ostrovný štát sa zmieta vo veľkej kríze, ktorá sa mala oficiálne spustiť nedávnym zhoršením ekonomických ukazovateľov. Námestník ministra zahraničných vecí USA pre záležitosti južnej a strednej Ázie, ktorého pakistanský premiér Chán odhalil ako iniciátora kampane na pakistanskú zmenu vlády, vo videu hovoril o tom, že volal srílanskému veľvyslancovi hneď, keď Kolombo – hlavné mesto a sídlo vlády Srí Lanky – odmietlo hlasovať proti Rusku na pôde Organizácie Spojených národov. Neutralita tohto ostrovného štátu voči prebiehajúcej vojenskej operácii Moskvy na Ukrajine Biely dom očividne rozhnevala.
Doktorka Darini Rajasingham-Senanayake, socio-kultúrna antropologička z Kolomba, zverejnila informatívny článok s názvom Arabská jar v južnej Ázii. Pôsobivo argumentuje, že najnovšiu krízu v jej krajine vytvorili USA presne tým istým spôsobom ako v Pakistane, aby potrestali krajiny, ktoré sa nezúčastňujú v tzv. novej studenej vojne. Jej strategické hodnotenie dáva logiku, pretože je skutočne v záujme USA urobiť príklady z „neposlušných“ štátov, ktoré vzdorujú pokusu znovu potvrdiť americkú hegemóniu jedinej mocnosti.
Píše: „V ten istý týždeň, keď pakistanský premiér Imran Chán čelil návrhu na vyslovenie nedôvery, sa na Srí Lanke rozvinula farebná revolúcia v štýle arabskej jari s protestmi proti prezidentovi Gotabajovi a režimu bratov Radžapaksovcov vzhľadom na prudko rastúce životné náklady, palivo, nedostatok potravín v dôsledku medializovaného nedostatku dolárov a zníženia ratingu agentúrami. Pred niekoľkými týždňami sa srílanská rupia zrútila a stratila 70 % svojej hodnoty. Predpoklad na zásah Medzinárodného menového fondu, jeho „záchranu“ alebo rokovania o „záchrane“ vo Washingtone? Hoci je Srí Lanka jednou z bohatších krajín južnej Ázie s vysokými ukazovateľmi sociálneho rozvoja v skutočných podmienkach, po krachu meny sa zhmotnila palivová a energetická kríza. Pri benzínových pumpách a ďalších prevádzkach boli dlhé rady. Ale aj kríza na Srí Lanke môže byť viac o geopolitike, a nie až tak o ekonomike. Od roku 2019 sa dajú pozorovať inscenované útoky na turistické hotely, hospodárstvo využívajúce náboženstvo ako dymovú clonu a odmietnutie americkej agentúry pre zahraničnú pomoc Millennium Challenge Corporation (MCC). Strategicky umiestnený ostrov v Indickom oceáne podlieha forme hybridnej ekonomickej vojny. Za posledné štyri roky došlo k narušeniu kybernetického a námorného obchodu, s horiacimi a potápajúcimi sa loďami MV Pearl a Diamond len v minulom roku. Alice G. Wellsová, bývalá námestníčka amerického ministra pre južnú a Strednú Áziu, kedysi hovorila o Srí Lanke ako o „cennom kúsku“ a zdá sa, že ostrov je životne dôležitý pre zachovanie slobodného a otvoreného Indo-Pacifiku pre Spojené štáty.“
Štyri roky hybridnej vojny
Darini Rajasingham-Senanayake neskôr vysvetľuje, čo myslí slovami o rokoch nátlaku na srílanskú vládu: „Tajomný Islamský štát sa spätne prihlásil k útokom počas Veľkonočnej nedele na pobrežné hotely a ekonomiku závislú od cestovného ruchu v roku 2019. Desať rokov po porážke militantnej organizácie zvanej Tigre oslobodenia tamilského Ilamu (LTTE) a úsvite mieru na Srí Lanke možno tento čin považovať za predzvesť začiatku hybridnej hospodárskej vojny na ostrove. Útoky použili náboženstvo ako zásterku, aby zasiahli čínsky hotel Shangri La, kde zahynul vodca Zaharan a ďalší samovražedný atentátnik, čo malo signalizovať, že toto bol najdôležitejší cieľ.
Po útokoch na Veľkú noc 2019 v štýle hybridnej vojny nasledovali v rokoch 2020 a 2021 dva roky „biologickej vojny“, strašných príbehov o Covid-19 a ekonomicky deštruktívnych lockdownov. V zdravotníctve boli obrovské výdavky (takmer 38 % rozpočtu) a na pokyn Basila Radžapaksu, šéfa vládneho konzília odborníkov, sa kúpilo 16 miliónov zbytočných posilňujúcich dávok Pfizer vakcíny. V roku 2022 už neboli prostriedky na nákup základných liekov. Všetky zdravotnícke inštitúcie boli zahltené digitálnym kolonializmom vonkajších aktérov, ktorí propagovali príbeh o smrtiacom víruse a potrebe blokád.
AUTOR: Ján Horváth
