Toto leto nás zase zasiahlo svojimi horúčavami. Nastolený trend, či už zapríčinený globálnym otepľovaním alebo niečim iným je jasný. V lete horúčavy a v zime bude mrznúť. Predstaviť si zimu bez snehu je ťažké (žiadna lyžovačka, snehuliaci…) ale predstaviť si leto bez vody je hádam ešte horšie. No povieme si, že našťastie žijeme na Slovensku, kde sú jedny z najbohatších zdrojov pitnej vody v Európe. Čo však platí dnes, to nemusí platiť o niekoľko rokov. Zatiaľ sú vodné zdroje „vo vlastníctve štátu“, a tak ako jeho občania by sme nemali mať obavy, že skončíme ako niektoré štáty sveta, kde sa cena vody rovná cene benzínu a za pitnú vodu budeme platiť 1/3 svojich príjmov. To pri súčasných cenách ropy na svetových trhoch by sme sa asi nedoplatili. Nie všetci si však uvedomujú, že voda je zdroj obmedzený, ktorý sa dá jednoducho vyčerpať. Na svete je síce veľa vody, ale len 1 % z nej je voda pitná, a o otázke kvality toho jedného percenta je možné polemizovať. Celkom nepríjemne ma prekvapil fakt, že niektorí politici v SR začali hovoriť o predaji našej vody do zahraničia. Od prekvapenia, však už nie je ďaleko k nepríjemnému zisteniu, že ten kto bude zarábať na takomto predaji nebudú občania SR. Nebudeme mať možnosť kontrolovať svoje vlastné prírodné bohatstvo a dostaneme sa do područia nadnárodných spoločností, ktoré si urobia z našich jedinečných zásob zdroj biznisu a bohatstva. A čo ostane nám – občanom štátu s najbohatšími zásobami pitnej vody v EÚ? Nám ostanú tie horúčavy a teploty nad 40 stupňov cez leto a za „svoju“ vodu budeme platiť drahé peniaze cudzím v čase, keď už zásoby vody vo svete budú takmer vyčerpané.
