Spoločným menovateľom európskych samitov najvyšších predstaviteľov členských krajín Únie, na ktorých sa koncom marca zúčastnil aj americký prezident Joe Biden, sú európska energetická nezávislosť a bezpečnosť od doterajšieho objemu ich dodávok z Ruska. Domácnosti určite viac zaujíma dostupnosť potravinového reťazca, ako aj ceny predovšetkým základných potravín, pretože jesť a piť potrebujeme všetci, a navyše za ich zabezpečenie platíme stále viac.
Európska komisia nás oboznámila s opatreniami, ako zvýšiť globálnu potravinovú bezpečnosť domácností na starom kontinente či podporiť poľnohospodárov a spotrebiteľov z dôvodu zvyšovania cien potravín a vstupných nákladov na všetko, čo súvisí s ich podnikaním. EÚ je čistým vývozcom potravín, a preto nehrozí ich nedostupnosť, ale na druhej strane je čistým dovozcom fosílnych palív, kŕmnych zmesí a hnojív, ktorých ceny sa neustále zvyšujú s následným dopadom na rast cien potravín.
Svetové veľmoci v agrárnom sektore
O dopadoch vojnového konfliktu na agropotravinársky sektor nikto z nás nepochybuje z viacerých dôvodov. V prvom rade si treba uvedomiť, že oba „znepriatelené štáty“ Rusko a Ukrajina sa v agrárnom sektore pokladajú za svetové veľmoci, dôkazom čoho sú ich podiely na svetovom obchode so pšenicou a jačmeňom v objeme okolo 30 % a v obchode s kukuricou 17 %. Iným, možno ešte väčším problémom sú hnojivá, ktoré nielenže sú dnes drahé, ale z dôvodu zabezpečenia tohtoročnej úrody ich Rusko zakázalo vyvážať. Rusko produkuje 13 % svetovej produkcie hnojív, najmä fosfátových a dusíkatých, ale aj močoviny. Ešte šťastie, že tento rok majú slovenskí poľnohospodári hnojivá na založenie novej úrody už zabezpečené. Iným problémom ostáva ich cena, ktorá v konečnom dôsledku ovplyvní vstupné náklady v rastlinnej a živočíšnej výrobe s dopadom aj na ceny v potravinárskom priemysle. Pre Ukrajinu bude veľkým problémom založenie novej úrody na zničených poliach pri chýbajúcich pracovníkoch, navyše zablokovanom exporte poľnohospodárskych plodín cez námorné prístavy na čiernomorskom pobreží, ktorými sa okrem už spomínaných plodín vyvážala trebárs sója ako kľúčový produkt na kŕmenie dobytka. Na druhej strane treba priznať, že z dôvodu ruského embarga na dovoz potravín z EÚ ako reakcia na sankcie kvôli anektovaniu Krymu sa obchodovanie s Ruskom dosť utlmilo. Aj napriek vojnového konfliktu Rusko nebude mať problém so zabezpečením potravinovej bezpečnosti, pretože prestalo dovážať mäso a mäsové výrobky, mlieko a mliečne výroby, ryby, ovocie a zeleninu. Problém môže mať so zabezpečením cukru a soli, ktorých nedostatok súvisí s vytváraním nadmerných zásob, a tak Rusko zakázalo ich vývoz a počíta s výrazným rozšírením osevných plôch pre cukrovú repu. Čo sa týka Ukrajiny, čoraz väčším problémom sú rozpadajúce sa potravinové reťazce, pretože sú zničené sklady, mosty, ako aj cesty, po ktorých vodiči odmietajú zabezpečovať zásobovanie. Preto sa Ukrajina spolieha, že OSN a európske štáty napomôžu dodávkami potravín zabezpečiť zásobovanie krajiny zmietanej vojnou, od ktorej v minulosti vo veľkom vykupovali pšenicu pre najviac závislé africké a niektoré ázijské štáty. V nich v prípade zhoršenia klimatických podmienok hrozí aj hladomor, sociálne nepokoje a ďalšie utečenecké vlny. Ukrajina sa totiž podieľala na dovoze pšenice do týchto oblastí 40 percentami. Ich náhrada sa bude riešiť dovozmi z Brazílie a Argentíny za očakávané vyššie ceny.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc.
