Zbrane používané na Ukrajine
Skutočné počty zbraní a vojakov na strane USA (NATO) a na strane Ruskej federácie nikto presne nevie, je to vojenské tajomstvo. Nejaké čísla – porovnania počtov techniky a vojakov, sú aj na internete; podľa nich by malo mať NATO aj desaťnásobnú prevahu nad RF, ale zrejme to nebude pravda, keď na RF nezaútočia. Západné krajiny zúfalo potrebujú ich surovinové zdroje a Rusi ich nechcú vydať zadarmo, ako ich dávali kedysi za prezidenta Borisa Jeľcina. Počty tradičných zbraní ako obrnená technika, tanky, húfnice… a vojakov však v dnešnej dobe nie sú na bojovom poli úplne rozhodujúce.
Známe sú počty strategických medzikontinentálnych rakiet s jadrovými hlavicami, ale ani tie sa v takejto modernej vojne, našťastie, zatiaľ nepoužívajú. Počty taktických, mobilných, vysoko účinných moderných zbraní na internete nie sú. Tieto zbrane však v súčasnosti vyhrávajú vojny a hovorí sa, že RF predbehli USA/NATO o niekoľko generácií.
Tieto moderné zbrane sa vyvíjali a testovali neraz desiatky rokov a ešte pred pár rokmi sa o nich tvrdilo, že sú nafúknuté konšpirácie. Dnes ich vidíme vo výzbroji ruskej armády a používajú sa v bojoch aj na Ukrajine. Výhodou RF a Číny je, že moderné zbrane dokážu vyrobiť niekoľkonásobne lacnejšie ako USA, kde je vojenská technika extrémne predražená. Aké sú moderné a zmodernizované zbraňové systémy rozhodujúce súčasné vojny, o ktorých môžeme mať informácie z otvorených – internetových zdrojov?
Hypersonická zbraň
Hypersonická je označenie zbrane, ktorá je schopná pohybovať sa rýchlosťou päťnásobne vyššou ako rýchlosť zvuku. Tieto zbrane vyvíja Rusko, USA, Čína, India a ďalšie krajiny. Existuje niekoľko typov vyvíjaných striel a bezpilotných zariadení; z nich niektoré už úspešne testovali a v súčasnosti ich už aj použila ruská armáda napríklad v „špeciálnej operácii“ na Ukrajine.
Proti tejto skupine zbraní v súčasnosti neexistuje účinná obrana, kvôli ich rýchlosti radary nie sú schopné ani ich registrovať, obranné rakety nie sú schopné proti nim zasiahnuť. Takže nepomôže ani systém S-300, S-400. Možno by ich dokázal aspoň zaregistrovať systém S-500, ktorý monitoruje aj kozmický priestor. Hypersonické klzáky majú nízke tepelné vyžarovanie a nie je možné registrovať ich ani termovíziou. Najrýchlejšia známa hypersonická zbraň sa pohybuje rýchlosťou nad 20 machov, možno až 27. To je 32-tisíc km/h (v suchom vzduchu pri teplote 0 °C).
Hypersonické zbrane teda môžu preniknúť i do kozmického priestoru, ale väčšina letu prebieha v atmosfére – rakety sa „kĺžu“ po jej hornom okraji. Vplyvom atmosférického trenia sa extrémne zohrievajú, preto sú z drahých tepelne odolných materiálov. Na pohon sa používajú jednoduché náporové motory, resp. varianty scramjet s nadzvukovým spaľovaním, čo prináša niekoľko konštrukčných výhod (konštrukčná jednoduchosť, nízka hmotnosť, predĺženie doletu…). Scramjet je prúdový motor a s uhľovodíkovými palivami je možné teoreticky dosiahnuť približne 8 Ma, s vodíkom viac ako 15. Niektoré z nich sú bezmotorové klzáky a predpokladá sa, že môžu dosiahnuť výšku 40 až 60 km, a následne kolmým letom zasiahnuť cieľ.
Hypersonické zbrane môžu niesť jadrové i konvenčné hlavice. Podľa niektorých názorov vývoj novej generácie hypersonických zbraní môže narušiť, resp. zmeniť súčasnú globálnu vojenskú rovnováhu. Takže počet tradičných balistických striel, obrnenej techniky ani tankov už nie je vo vojnách na bojovom poli rozhodujúci. Ich obmedzením je vysoká cena kvôli špeciálnym materiálom – znesú veľké rýchlosti, a tým aj ohrievanie v atmosfére. Aj malá taktická jadrová hlavica je mnohonásobne drahšia ako zlato, platina s rovnakou váhou. Ako povedal pre médiá „veľký vojnový náčelník“ George Bush: „Nepošleme raketu za milióny dolárov do ťavej prdele.“ Teda vojenský význam cieľa musí byť väčší ako cena rakety a hlavice. Súčasné jadrové veľmoci majú až 40 % jadrového potenciálu v malých taktických jadrových hlaviciach. Ich výbuch zničí iba malú oblasť, napr. veľkosť futbalového štadióna, a spôsobí iba malé rádioaktívne zamorenie, takže neohrozí vlastnú postupujúcu armádu o niekoľko dní.
Rozdiely v označovaní zbraní a parametroch
Je potrebné uvedomiť si, že každé označenie zbrane je relatívne, pretože napríklad ruské označenie pre tú istú zbraň je iné ako americké a v inej armáde je zase iné – systém dodaný od výrobcu v jednej krajine má číselné a písmenové značenie, v armáde odberateľa má už iné označenie a meno zjednodušené pre vojakov s miestnym názvom alebo menom nejakej známej postavy. Napríklad klasická (nie hypersonická) ruská medzikontinentálna raketa RS-28 Sarmat má označenie v kóde NATO SS-X-30 Satan 2. A to je značný rozdiel v názve. Ruské rakety 9K720 Iskander sú v kóde NATO označené SS-26 Stone. Podobne je to pri hypersonických zbraniach.
Ruskú techniku premenovávajú americkými názvami aj z praktických dôvodov. V USA majú veľké výcvikové polygóny plné ruskej techniky získanej z krajín bývalej Varšavskej zmluvy alebo z Iraku a ďalších bojových zón. K tejto technike musia komplikovane zháňať náhradné diely a dokumentáciu na údržbu, opravy. Podobné polygóny cudzej techniky sú aj v Rusku – v ruských správach vidíme, ako ruská armáda zbiera techniku z celého sveta, dodanú na Ukrajinu, a komentuje to, že sa použije na výskum a výcvik. A dáva jej ruské mená.
Ukrajinská armáda zanecháva pri ústupe nepoškodenú aj najnovšiu obrnenú techniku a zbrane zo západných krajín. V ukoristených plne elektronických nových obrnených vozidlách dodaných ukrajinskej armáde zo Západu sa predvádza aj čečenský prezident Ramzan Kadyrov a robí si vlastnú veľkú zbierku. Západné krajiny dodávajú techniku a zbrane na Ukrajinu výlučne za peniaze a na dlh, keď sa niekoľkonásobne predraží ešte aj úrokmi. Iba hlúpe krajiny ako Česko a Slovensko darujú Ukrajine techniku zadarmo.
V médiách sa veľmi nehovorí o skutočných parametroch zbraní, pretože ide o vojenské tajomstvo. Jedna a tá istá zbraň vyrábaná v Rusku má iné parametre pre export a iné pre vlastnú armádu, ktoré sa môžu násobne líšiť aj v rýchlosti, aj v dolete – do cudziny sa predávajú staré typy. Napríklad systém S-500 má iba pre seba, S-400 predáva do Turecka, Sýrie a inde, S-300 zostal zostal z 90. rokov aj na Slovensku – až do apríla 2022. Kedysi bol zvyk, že Čína si zakúpila pár kusov techniky, čínski vedci ju rozobrali a vyrobili takmer rovnakú čínsku značku s iným menom.
AUTOR: pplk. Ing. Peter Sabela
