Slovensku Európská únia vytýka, že nerobíme dostatočné opatrenia k získaniu štandartného bývania pre mnohých Rómov žijúcich v chatrčiach v rómskych osadách.
Ja pochádzam z obce Osuské, okres Senica. Nakoľko som už osemdesiatnik, pamätám si, ako až na výnimky žili rómovia v Jablonici. Na konci obce pri železničnej trate z Jablonice do Trnavy bývali v ozajstných chatrčiach, v osade prezývanej Pláňava. Väčšina chlapov z tejto osady pracovala v bývalej Drevoindustrii, drevárskej fabrike pri železničnom nádraží, kde sa pílili kláty dreva na dosky, fošne a hranole. Bola to ťažká manuálna práca. Vtedajšia Drevoindustria patrila pod MInisterstvo ľahkého priemyslu. Rómovia hovorili v jablonickom nárečí: ,, ľahký priemysel ale ťažká robota“. Vďaka rozumnej politike Okresného národného výboru v Senici a Miestneho národného výboru v obci, už od začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia sa títo ľudia z Pláňavy postupne presťahovávali do starších rodinných domov medzi majoritné obyvateľstvo. Takýto zámer sa podaril i v blízkych dedinách Hradište pod Vrátnom, Osuské i v meste Brezová pod Bradlom. Ba, mnohé rómske rodiny si postavili aj rodinné domy.
Je pravdou, že v tejto našej oblasti pre štát a konkrétne príslušné národné výbory práca bola jednoduchšia , ako tam, kde žili a žijú veľké aglomerácie rómov. Pred rokom 1989 likvidácia chatrčí v rómskych osadách bola jednoduchšia ako v súčasnosti. Štát mal páky na nákup pozemkov, kde sa mohla uskutočniť výstavba takých obydlí pre rómov, ktoré by zohľadňovali potreby jednotlivých rodín podľa ich pripravenosti zvládať istý druh bývania. Riešeniu uvádzanej problematiky nahrávala i skutočnosť, že ústava zaručovala nielen právo na prácu, ale i povinnosť pracovať. Žiaľ po roku 1989 prechodom na budovanie kapitalizmu a tým vznikom značnej nezamestnanosti, rómovia nezamestnanosť pocítili najviac. Mnohí si vykli na podporu v nezamestnanosti, odvykli si od pracovných návykov. V mnohých rómskych rodinách sa zvyšovala populácia a vo viacerých častiach Slovenska, hlavne na východe, kde bola najvyššia nezamestnanosť, v týchto rómskych osadách nastali obrovské problémy, ktoré pretrvávajú doteraz. Obce nemajú peniaze nielen na nákup pozemkov, ktorých ceny závratne stúpli, nie to ešte na podporu bývania. V mnohých prípadoch je pre obce odstránenie nelegálne postavených chatrčí na cudzích pozemkov veľkým problémom. Negatívnym príkladom vývoja je i situácia v sídlisku Luník v Košiciach, kde časť obyvateľov neovplýva základnými hygienickými zásadami a pracovnými návykmi. Bolo mi a je mi smutno z toho, keď som počul i videl ako neprispôsobiví obyvatelia tohto sídliska dokázali zdevastovať pekné slušne vybavené byty. Veď toto sídlisko je postavené snáď v najkrajšom prostredí Košíc, blízko lesa. Bolo mi trápne, keď som videl kopy odpadu pod oknami bytoviek pred príchodom pápeža uplynulý rok. Aby sa mesto nehanbilo za tento svinčík, tak to dalo na svoje náklady odpratať a rómovia , ktorý tento stav spôsobili. sa bez ostychu pozerali z okien, ako ľudia, ktorí tento stav nezavinili, to odpratávajú. Podľa môjho názoru, keď sa to rómom, ktorý to spôsobili nechcelo odpratávať malo to mesto nechať tak, nech i pápež vidí, aké máme problémy s takýmito občanmi. Štát pri poskytovaní ubytovania rodinám v Luníku nedocenil mentalitu rómov. Byty dostali i také rodiny, ktoré neboli mentálne zrelé na takéto bývanie. Tie nielenže ničili a ničia majetok ktorý sa vybudoval z práce obyvateľov celej krajiny, ale naviac strpčujú život slušným obyvateľom príslušného bytového domu. Uvediem niekoľko negatívnych učebnicových príkladov ako to dopadne, keď nie sú zohľadnené potreby, danosti a schopnosti daného subjektu inak povedané, istej skupiny ľudí: Rudné doly Jeseníky v sedemdesiatych rokoch minulého storočia postavili na skúšku v Mongolsku jeden montovaný rodinný dom systém OKÁL. Po roku sa prišli pozrieť zástupcovia podniku, ktorý dom postavili, ako dom vyzerá. Boli zhrození z toho čo videli. To nebol rodinný dom, ale maštaľ. Tu sa ukázalo, že životnému štýlu týchto obyvateľov takéto bývanie nevyhovuje. Im stačí jurta a minimálne potreby pre život. Ďalší príklad z Luníka: Dievčatko si zaistilo dvere v kúpeľni a potom si ich nevedela odistiť. Volalo na mamičku. Tá však miesto toho, aby zavolala odbornú pomoc, zobrala sekeru a rozbúrala dvere. Nepochopiteľný prípad správania sa stal i u nás na Brezovej pri železničnom priecestí, neďaleko železničnej stanice. Tu bol postavený domček pre rodinu pracovníka železníc, aké sa stavali pri každej železničnej zastávke po vzniku železničných tratí. Zdravá rodina rómov stredného veku, ktorá v ňom posledná bývala, keď nemali palivo do kachieľ a sporáka, tak rozoberala postupne drevený plot, ktorým bol domček, dvor a záhradka oplotený. Pritom do lesa bolo od domčeka cca 100 m.
Je na škodu, že nevyužívame historické skúsenosti pre lepšie pochopenie mentality rómskej populácie. Veď existujú rôzne písomnosti i o kočovných cigánoch z prvej Československej republiky, i pred ňou, z ktorých sa dozvedáme, že boli medzi nimi i výborní kováči a vynikali i v niektorých iných zručnostiach. Oni mali rád pohyb, kočovný spôsob života. Stavali si provizórne obydlia z dreva a hliny, v miestach kde vykonávali istý čas remeselnú činnosť. Ako malý chlapec si pamätám na Osuskom v osade Rásnik, niekoľko týždňov sa usadili, kde vyrábali hlinenú tehlu. Náš gádžovský spôsob života im bol neprirodzený. Na túto skutočnosť naše jednotlivé vlády zabúdali, nevyužívali názory etnológov a ďalších odborníkov, ktorí sa zaoberajú touto problematikou, so zámerom navrhovať a následne realizovať optimálne riešenia. Preto som uviedol titulok tohto článku, že nie je róm ako róm. Ja som sa v mladosti kamarátil s cigánom. On sa na to nehneval, keď ho niekto oslovil, že je cigán, bol na to hrdí. V tom čase sa v Československu cigáni nenazývali rómami. Poznám u nás na Brezovej i v okolí množstvo rómov a vážim si ich za to ako sa správajú a ako pracujú. Tých neprispôsobivých nemá nikto rád, ani slušní rómovia. Nám tu ide EÚ radiť ako sa máme správať k neprispôsobivým rómom, pritom pred niekoľkými rokmi, keď prezident Francúzka dal pokyn na vyhnanie rumunských rómov z krajiny, šéfovia EÚ mlčali. Žiaľ, my Slováci máme málo dôstojných zástupcov v kompetentných orgánoch, kde sa o nás rozhoduje.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Autor: Jozef Ďuriš
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.