Katie Halperová urobila rozhovor s významným nemainstreamovým americkým politológom profesorom Michaelom Hudsononom. V našej časti sveta je zavedená takmer totálna informačná blokáda a cenzúra iných ako povolených oficiálnych informácií a názorov na všetko, čo sa týka skutočnej úlohy Západu v jeho boji s Ruskom na zástupnom ukrajinskom bojisku. V USA to tak ešte úplne nie je. Sloboda slova, hoci tiež tvrdo obmedzovaná, tam ešte sčasti funguje.
Preto myslíme, že našich čitateľov bude zaujímať, ako celý problém analyzuje Američan nenapojený na vládu, Pentagón a zbrojársky priemysel:
Pán profesor, aké sú ekonomické záujmy, ktoré riadia konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou – respektíve konflikt medzi Ruskom a Spojenými štátmi? A aké sú – a hlavne budú jeho hospodárske dôsledky?
Záleží na tom, z ktorej strany sa na to pozeráme. Z ruskej strany ekonomické faktory nie sú primárne. Rusko bolo ohrozené rozširovaním NATO a jeho plánom kyjevským režimom zaútočiť na rusky hovoriace oblasti Ukrajiny. Takže ruské motivácie boli prevažne národné a politické. Západné, predovšetkým americké, sú však úplne odlišné.
Vidíme, že doterajším výsledkom je ďalšie veľké urýchlenie rastu cien palív, ropy, energií a všetkých možných ďalších surovín – a ich nedostatok. A súčasne obrovské zvýšenie cien poľnohospodárskych produktov pri súčasne klesajúcich dodávkach. To spôsobí, že väčšina krajín Afriky a Latinskej Ameriky a všeobecne globálneho juhu nebude schopná splácať svoje zahraničné dlhy, čo povedie buď k masívnemu nesplácaniu, alebo priamo k odmietnutiu dlhy splácať.
Čo teda urobia štáty, keď nebudú schopné platiť vyššie ceny za energiu? Janet Yellenová, ktorá bola šéfkou Federálneho rezervného systému a teraz je ministerkou financií, hovorí: „No, čo urobíme: použijeme Medzinárodný menový fond na zachovanie unipolárnej hegemónie Ameriky.“ Jednoducho otvorene hovorí, že si musíme udržať americkú kontrolu nad svetom – a urobíme to prostredníctvom MMF.
To v praxi znamená vytvorenie zvláštnych práv čerpania z MMF, čo bude niečo ako voľné peniaze, z ktorých väčšina pôjde do Spojených štátov na podporu ich vojenských výdavkov v zahraničí pre celú tú obrovskú vojenskú eskaláciu. A súčasne to umožní MMF povedať záujemcom: ‚Pomôžeme vám splatiť vaše dlhy a získať energie, ale je to podmienené: Musíte znížiť mzdy, prijať protipracovnú legislatívu, súhlasiť so začatím predaja vášho národného majetku a s privatizáciou.“
Energetická a potravinová kríza spôsobená vojnou NATO proti Rusku bude použitá ako páka nielen na presadenie privatizácie, z veľkej časti pod kontrolou amerických investorov, bánk a finančníkov, ale aj uzamkne krajiny na obežnej dráhe USA. Možno viac ako globálneho juhu sa to bude týkať najmä Európy.
V akom zmysle?
Veď už sa to deje. Euro stráca hodnotu, pretože eurozóna popravila – vlastným samovražedným rozhodnutím o sankciách – svoje exportné trhy v Rusku a veľkej časti Ázie. A teraz aj doma, pretože export vyžaduje energie, a náklady na jej dovoz raketovo rastú. Už teraz pristúpili na to, že za tri miliardy dolárov vybudujú nové prístavné zariadenia na nákup amerického skvapalneného zemného plynu. Avšak za trojnásobok až sedemnásobok ceny, ktorú platí teraz Rusku. To nemeckým firmám okrem iného takmer znemožní vyrábať hnojivá a pestovať v doterajšom množstve všetky plodiny. Euro to zničí. Ale nejde iba oň.
Najväčší prepad zo všetkých mien zaznamenal japonský jen, pretože Japonsko všetku svoju energiu a väčšinu potravín dováža a udržuje svoje úrokové sadzby veľmi nízko, aby podporilo svoje finančné hospodárstvo. Takže aj japonská ekonomika bude obetovaná. Problém je, že tentoraz nejde o nejakú „nehodu“, ale súčasť plánu. Nebude trvať dlho a zo Spojených štátov bude počuť: Samozrejme, chceme vám pomôcť, dáme vám napríklad špeciálne práva na čerpanie a ďalšiu hospodársku pomoc. Ale už je načase, aby ste prepísali ústavu, a mohli mať na svojej pôde atómové zbrane. Už oficiálne nezaznie, že je to preto, aby sme mohli bojovať proti Číne až do posledného Japonca – rovnako ako to teraz robíme s Ruskom na Ukrajine. Jednoducho – nechajte nás to urobiť za vás.
Kto sleduje iba naše korporátne médiá, musí nadobudnúť dojem, že Ukrajinci a NATO bojujú proti Rusom. V skutočnosti je to výhradne vojna Spojených štátov, ktorá dokonca nie je primárne namierená proti Rusku – to je len jej bonus. Predovšetkým však chcú využiť konflikt ako prostriedok na obnovenie stratenej kontroly nad svojimi spojencami a celým západným svetom. Slovami Janet Yellenovej: znovunastolenie americkej unipolárnej moci.
Myslíte, že táto stratégia uspeje?
Nakoniec bude sebazničujúca. Všimnite si, že takmer každý americký politik tak či onak prednesie: „Musíme byť opatrní, nechceme samovraždu Ameriky.“ Očividne z toho majú všetci obavy. Je to jednoducho obrovský hazard.
S armádou zjavne neboli konzultované sankcie uvalené na ruskú energetiku, ani plány ministerstva zahraničných vecí a Národnej bezpečnosti. Je to obnovený šialený plán washingtonských neokonzervatívcov. Tí vedú túto vojnu prostredníctvom NATO. A je zrejmé, že v armáde o nej existuje mnoho stále silnejúcich pochybností, ale nehovorí sa o tom verejne.
A je fascinujúce, že v Európe proti tomu stojí iba opozícia z pravého krídla – ako Marine Le Penová. Nie zľava. Vlastne by som ani nemal hovoriť ľavica, tá už fakticky nie je, mal by som povedať pravé krídlo sociálnodemokratických strán či labouristov – tie dnes úplne stoja za NATO. A nezdá sa, že by v týchto krajinách existovala ako politický imperatív obava, že sa ich krajina úplne zrúti do závislosti od Spojených štátov.
Pritom keď sa pozriete napríklad na rôzne hlasovania v OSN, či ísť proti Rusku, veľa krajín sa buď zdrží hlasovania, alebo hlasuje proti. Znamená to, že medzi západným svetom – Európou a Severnou Amerikou – a Euráziou, teda predovšetkým Čínou, Indiou, Ruskom a ich okolím, spustili novú železnú oponu.
Otázka je, čo sa čoskoro stane s Taiwanom, Japonskom a KĽDR. Sú prakticky v ponuke. A do toho formálny šéf NATO Jens Stoltenberg povedal, že NATO musí brániť Európu v Tichomorí, teda proti Číne. Takto sa celý konflikt rozrastá. Zámerne. Plánovito.
Už prakticky nie je možné, aby všetko skončilo nejakou dohodou alebo zmluvou. Rusko si nemôže dovoliť prehrať, pretože ak prehrá, NATO umiestni atómové zbrane priamo na Ukrajinu, na ruské hranice, ako to chce urobiť v Lotyšsku a Estónsku, pričom toto, samozrejme, zo sebazáchovných dôvodov Rusko nikdy – bez razantnej odpovede – nedovolí. A USA? To je ešte jednoduchšie. Viacmenej otvorene počujeme: „Nemôžeme prehrať, pretože ak prehráme, Biden nebude znova zvolený.“
A Rusko? Môže tento vojenský a ekonomický brutálny tlak prečkať? Teraz prerušilo dodávky plynu do Poľska a Bulharska. Povedzme, že ostatné časti Európy nasledujú ich príklad a odmietnu platiť za plyn v rubľoch, ako Putin požaduje. Môže si Rusko dovoliť odrezať viac krajín od ruskej energie, alebo podľa vás Putin blafuje?
Samozrejme, si to môže dovoliť, pretože Rusko je dnes už do značnej miery sebestačné. Nielen energeticky. Nezabudnime, že prežilo 90. roky a šokovú terapiu. Každá krajina, ktorá prežije takúto desivú šokovú terapiu, má obrovské skúsenosti. Takže s oveľa menšími problémami môže prežiť. Na rozdiel od Európy. Ak teda niekto blafuje, potom je to EÚ, nie Putin.
Deväťdesiate roky síce Rusko prežilo, ale za strašnú cenu a obete. Naznačujete, že by tomu Rusko mohlo čeliť znova?
Nemyslím, že to bude zase také vážne. Už ho Západ totiž nemôže rozobrať zvnútra ako za Jeľcina. Je kompletne prestavané. Nielen vojensky – aj keď tam je to najviac viditeľné. Je prebudované aj ekonomicky. A dostatočne prepojené s inými ako západnými ekonomikami. Má podporu Číny, Indie, radu mocností Blízkeho východu, a dokonca aj Latinskej Ameriky a ďalších krajín. Už ho nemožno rozobrať zvnútra.
Preto Biden znova a znova hystericky opakuje: „Musíme zničiť Rusko, pretože keď zničíme Rusko, odrežeme ho od Číny, a až potom môžeme ísť proti Číne, nášmu skutočnému nepriateľovi.“ Opakuje mantru, ktorá je však už nereálna: Musíme rozsekať svet, ktorý je potenciálne proti nám, najprv Rusko a potom Čínu, a potom možno aj Indiu. Biden v tom bol veľmi explicitný. A ako reagovala India? Sme ekonomicky prepojení s Ruskom a budeme v tom pokračovať. Takéto uvažovanie Washingtonu je jednoducho šialené a nerealistické. Skúša staré násilnícke triky, ktoré už však nefungujú.
Zoberme napríklad len to, ruské zahraničné rezervy Západ brutálne ukradol. Už len za to by Rusko mohlo zavrieť plynové kohútiky. Ale Moskva reaguje inak, oveľa pokojnejšie, čo Západ privádza k ešte väčšej zúrivosti. V zásade bude spolupracovať s Čínou na vytvorení nejakého druhu vzájomných menových swapov, aby si mohli navzájom držať menu. A Čína vie, že nakoniec jej pomoc splatia prostredníctvom nového plynovodu. Rusko jednoducho dospelo k racionálnemu rozhodnutiu, že sa oddelí od Západu. Od Európy, od Spojených štátov. Okrem marginálnych zvyškov obchodu sa úplne preorientuje, pretože pochopilo, že nemôže byť neustále vystavené vydieračským podmienkam, a súčasne obavám o svoju ďalšiu nezávislú štátnu existenciu.
Čo ho však bude bolieť.
Áno, bude to bolieť. Ale Západ nakoniec viac. Rusi stoja z viac ako 80 % za Putinom. Nie je to ako v 90. rokoch, keď boli úplne demoralizovaní. Skončí to pravdepodobne úplným rozkolom medzi Západom a Euráziou. Stále viac krajín Afriky a Južnej Ameriky sa spája s eurázijskou ekonomikou – a v dôsledku toho sa európske a americké ekonomiky zmršťujú. To nie je propaganda, ale fakt.
Čínsky prezident Si Ťin-pching konštatoval, že americká a európska ekonomika sa zmenšujú a je to na desaťročia. Myslím, že ide o celkom presnú analýzu. A tiež povedal, že je to preto, lebo centrálne plánovaná ekonomika, ktorú nazýva socializmus alebo marxizmus s čínskymi rysmi, je efektívnejšia ako demokracia, pretože demokracia sa veľmi rýchlo mení na oligarchiu a oligarchia sa mení na dedičnú aristokraciu.
Nehovorím to rád, ale aj v tom má pravdu. Západ už nie je demokraciou. Západ sa mení na dedičnú aristokraciu. A Číňania sa snažia zabrániť finančnej triede, aby sa stala nezávislou, pretože pre nich je bankovníctvo a úvery stále verejnou službou. To je najdôležitejší sektor, ktorý Čínu tak odlišuje od Spojených štátov.
Fakticky už je to tak, že bankári a Wall Street sú centrálnymi plánovačmi USA. S tým rozdielom proti Číne, že ich centrálne plánovanie je výhradne v prospech sektora financií, poisťovníctva a nehnuteľností. Kým čínski bankári majú na starosti Čínu prostredníctvom ministerstva financií. Nesnažia sa vytvárať kapitálové zisky pre bohaté rodiny oligarchov, ale využívajú financie na vybudovanie čínskeho priemyslu a infraštruktúry – a nezávislosti od Západu. Čo súčasne znamená, že Amerika nikdy nemôže tak okradnúť Čínu, ako práve okradla Rusko.
Takže to, čo vidíme, v skutočnosti nie je iba vojna medzi NATO a Ruskom. Predovšetkým je to doslova triedna vojna neoliberálov proti ľuďom závislým od práce po celom svete. Zámer dosiahnuť moc financií nad prácou.
Myslíte teda, že vo svete – vrátane západného – hrozí hladová kríza, o ktorej síce nehovoríme, ale mali by sme sa na ňu pripravovať?
Hrozba? To je predsa cieľ! To je to, na čo sa Západ zameriava. Ak prečítate, čo Klaus Schwab hovorí o takzvanom Veľkom resete, hneď to pochopíte: Vraj je na svete najmenej o 20 % viac ľudí, než by malo byť – najmä na globálnom juhu. Miliardári zo Schwabovho Ekonomického fóra to hovoria už celkom natvrdo: populácia sa musí „preriediť“. Je tu príliš veľa spotrebiteľov, ktorí neprodukujú dostatok bohatstva. Myslí tým však bohatstvo pre nich. Takže áno, príde celkom obyčajný hladomor – a nepôjde o nehodu, ale plán. Každý, kto sa pozrie na základné ekonomické trendy, vidí, že je to nevyhnutné a plánovité. Práve o tom sa diskutovalo v rámci celého neoliberálneho plánu Bidenovej administratívy a Deep State za ňou.
Carl Gershman, bývalý šéf National Endowment for Democracy, nazval Ukrajinu najväčšou dosiahnuteľnou cenou v boji proti Rusku. Keď Obamova vláda pripravovala a financovala Majdan, tvrdil, že prevedenie Ukrajiny na západnú obežnú dráhu povedie k zmene režimu v Rusku a k pádu Vladimira Putina. Myslíte si to aj?
Ale nie, Gerssman sníva, je to pôvodne trockista, teraz nekonzervatívec, takže musí jedovato nenávidieť silné Rusko. Ale vôbec tomu nerozumie.
Je to teda príklad tej veľkej trajektórie medzi trockistami a neokonzervatívcami, ktorú v dnešných Spojených štátoch vidíme?
Práve tak. Áno. V tom je celá tá tragédia Západu.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj: Sociopath Neocons Sacrifice Ukrainians and Global Poor, veteranstoday.com
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.