„SKONFIŠKUJTE RUSKÝ MAJETOK, POMÔŽE PRI OBNOVE UKRAJINY,“ vyzval šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba krajne nediplomatickým jazykom rezortných kolegov zo skupiny G7. V idylickom prostredí zámku Weissenhaus pri pobreží Baltského mora v nemeckom Weissenhäuser Strand sa ani príliš nesnažili protirečiť mu. Bolo by to zbytočné. Bol nedotknuteľným hosťom a hrdinom celej dvojdňovej maškarády 13. – 14. mája, ktorá nemohla vyvrcholiť inak ako svätosvätou aklamáciou, že obranná pomoc Ukrajine bude pokračovať tak dlho, ako bude treba.
SILÁCTVO A JEHO SPÄTNÝ ÚČINOK
„Izolujeme Rusko tak dlho, ako bude treba. Krajiny G7 sľúbili i ďalšie zbrane pre Ukrajinu,“ vštepovali titulky korporátnych médií Stredoeurópanom do pamäti to najdôležitejšie – aby sa zmierili s predstavou, že protiruské ťaženie bude časovo neobmedzené a priestorovo neohraničené. Z toho si majú vydedukovať, že aj nekonečne nákladné, a nenamietať, že top sedmička politického Západu ženie Rusko do pretekov v zbrojení v pochybnej viere, že hospodársky skolabuje skôr ako Západ. Skupina G7, ktorá sa neprestáva považovať za elitný klub siedmich priemyselne najrozvinutejších krajín planéty, vykopáva vojnovú sekeru proti Rusku kalkulujúc, že zapojí do lúpežnej výpravy za ruským prírodným bohatstvom dostatočné počty váhavcov. V žiadnom prípade nechce dopustiť, aby musela niesť všetku ťarchu novodobého „Drang nach Osten“. V dobách svojho založenia pred takmer polstoročím a ešte i po páde železnej opony vytvárala viac ako 50 % svetového HDP. Odvtedy skĺzol na menej než 30 %, s čím si americko-kanadsko-britsko- francúzsko-taliansko-nemecko-japonská lovecká štvanica, ktorá sa vydala na poľovačku na ruského medveďa, nemusí vystačiť. Ten totiž nie je v Moskve osamelý. Zásobovať všetkým potrebným ho môže čínsky drak a mobilizovať proti Rusku zónu svojho vplyvu nezamýšľa ani rozvážny indický slon. Po tom, čo sa starej transatlantickej plutokracii nepodarilo naverbovať ich do veľkej expedície za pokladmi Ruska, nezostáva nič iné, ako zaväzovať drobnejších hráčov spolupracovať v rámci revitalizovaných organizácií, ktorých sú členmi. Americké mocenské kruhy sa púšťajú do smrteľne riskantného dobrodružstva tým, že prihrievajú studenú vojnu príliš prudko, a to zároveň proti Rusku i Číne. To sa im na jeseň s príchodom zimnej vykurovacej sezóny v severnom euroatlantickom pásme môže vypomstiť revoltou mrznúcej domácej populácie. Rusko totiž začína pozastavovať neplatiacim odberateľom (neplatiacim požadovanými transakciami v ruských rubľoch) dodávky zemného plynu. Susednému Fínsku od 14. mája dokonca elektrickej energie. Preto im ostáva len niekoľko teplých mesiacov na to, aby pripravili a odskúšali kontrolné mechanizmy na podmienky núdze, chladu a hladu. Gazprom znižuje rezervácie na tranzit plynu cez Ukrajinu, prestáva prepravovať plyn cez Poľsko plynovodom Jamal. Sú to varovné salvy nastupujúcej energetickej vojny, v ktorej môžu vzplanúť na jeseň v Európe občianske nepokoje. Mocenský systém sa bude môcť udržať – ak vôbec – azda len výmenou zlyhávajúcej parlamentnej demokracie za mechanizmy riadenia počas vojnového stavu.
NATO
Právna, hospodárska a psychologická militarizácia postdemokratickej Európy prebieha už niekoľko rokov. Predvlani ju zviditeľnil prakticky celosvetový experiment s nastoľovaním režimu výnimočného stavu pod zámienkou protipandemických opatrení. Sú len mäkšou formou riadenia počas vojnového stavu. Tou tvrdšou je stanné právo. Architekti totality, ktorá sa vzniesla nad euroatlantickým Západom, odôvodňujú jej zavádzanie agresívnou vojnou superveľmocenského Ruska proti Ukrajine a ďalším susedným krajinám. Do rusofóbnej vojnovej hystérie vtiahli aj obyvateľstvo neutrálneho Švédska a Fínska, aby protiruská frontová línia siahala od Severného ľadového oceánu až po Čierne more. Roztiahnutie línie potenciálnych vojenských zrážok na takúto obrovskú vzdialenosť znemožní Ruskej federácii účinne ju brániť konvenčnými silami.
AUTOR: Patrik Sloboda
