V uplynulom mesiaci zasiahlo koalíciu viacero „morových rán“. Predovšetkým sa rozsypal ich imidž protikorupčnej koalície, keď sa plénum parlamentu rozhodlo nevydať lídra Smeru Roberta Fica na väzobné stíhanie. Prísne vzaté, v danej kauze nešlo o žiadnu korupciu, ale o vyzradenie daňového tajomstva predstaviteľov súčasnej koalície, ktoré riešil Úrad špeciálnej prokuratúry len vďaka extrémnej nadkvalifikácii – vytvorením takzvanej organizovanej zločineckej skupiny, ale v mori mediálneho šumu táto skutočnosť akoby úplne zanikla.
Každopádne ani táto politická operácia, ktorej cieľom mala byť séria fotiek Roberta Fica pri transporte do kolúznej väzby – a najlepšie do Prešova, nevyšla a koaličným propagandistom klapli zuby naprázdno. A nielen to, pri tejto nevydarenej operácii poriadne krvácala samotná koalícia. Najsilnejšie a „najprotikorupčnejšie“ vládne hnutie OĽaNO prišlo o dve poslankyne – Romanu Tabák a Katarínu Hatrákovú. Ich motivácie boli síce značne odlišné, ale – ako vieme – ráta sa výsledok.
Táto maličká chyba v systéme by však koalíciu nijako neohrozila, ak by nenastala chyba podstatne väčšia, a tou bolo extrémne nevhodné, ba doslova hlúpe načasovanie obvinenia koaličného poslanca Martina Borguľu z korupcie. Časový súbeh tohto obvinenia s vydávaním Roberta Fica do kolúznej väzby spôsobil, že zásadný politický hráč Sme rodina – a hlavne Boris Kollár, pochopil, že pristúpiť na hru Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu je aj jemu – ak už nie životne, aspoň väzobne – nebezpečné. Medzitým sme sa pobavili doslova absurdnou legendou, keď Martin Borguľa verejnosti vysvetľovať, že je čistý ako ľalia a 50-tisíc eur dal policajným výpalníkom bez toho, aby vlastne vedel, za čo ho vydierajú. To je iste vysvetlenie hodné koaličných voličov!
Nakoniec však práve táto okolnosť rozhodla o konečnom hlasovaní, ktoré znamenalo nevydanie Roberta Fica na väzobné stíhanie, a teda v konečnom dôsledku koaličné K. O. Následne nato sa ukázalo, že rozhodnutie poslancov bolo správne, pretože Najvyšší súd po troch týždňoch väzby konštatoval, že kolúzna väzba Ficovho spoluobvineného Roberta Kaliňáka je nedôvodná a následne ho prepustili. Po prepustení Robert Kaliňák konštatoval, že po celý čas jeho väzby orgány činné v trestnom konaní nevykonali jeden jediný úkon, teda ani jediný výsluch, konfrontáciu či čokoľvek, čo by oprávňovalo jeho väzobnému stíhanie. Znova sa jasne ukázalo, že Špecializovaný trestný súd je chorým článkom justície na Slovensku, pretože Najvyšší súd rovnako ako Ústavný súd už v mnohých desiatkach prípadov konštatovali, že Špecializovaný trestný súd pravidelne a systematicky vydáva rozhodnutia, ktoré sú v hrubom rozpore s ústavnosťou, čím deštruuje právny štát.
Najzásadnejším problémom koalície sa však ukazuje spor okolo prijatia protiinflačného balíčka. Práve na tomto spore sa jednotlivé koaličné strany navzájom vyhraňujú a vyhrážajú povalením koalície. Iste je to len silná rétorika bez reálneho dosahu, ale svedčí o hlboko poškodených vzťahoch medzi lídrami koalície, ako aj o ťažkom hodnotovom či programovom spore hodnotovo a programovo úplne nekonzistentnej koalície. Na prijatí balíčka sú dohodnuté tri zo štyroch koaličných strán, problém je v tom, že strana SaS si chce uplatniť veto. To síce hnutie OĽaNO nemieni akceptovať, ale Igor Matovič akoby zabudol, že príchodom kolíkovcov má poslanecký klub SaS devätnásť členov, čo je blokačná väčšina a bez strany SaS sa v parlamente nedá nič presadiť.
AUTOR: Roman Michelko
