Výnos ruského prezidenta Vladimira Putina, že za dodávky ruského plynu do krajín, ktoré Kremeľ „nepovažuje za priateľské“, sa bude musieť platiť v rubľoch, rozbúril už i tak rozvírené vlny svetovej – a predovšetkým európskej ekonomiky. Týka sa necelej päťdesiatky krajín, ktoré Moskva, ale i Peking považujú za vazalov Spojených štátov amerických. Viac ako polovicu tvoria členské štáty Európskej únie, ktorá svojvoľne v ich mene vedie proti Rusku sebaničivú hospodársku vojnu. Brusel, ktorý má v hre existenciu umelého konštruktu spoločnej meny, platby v rubľoch odmietol. Rozohral vabank, v ktorom nechtiac poskytuje ruskému rubľu príležitosť predstaviť sa svetu ako mena podložená rukolapnými hodnotami.
Chyba hegemóna
Ekonómovia z praxe i akademickej teórie rozprúdili v priebehu apríla debaty o vyhliadkach Ruskej federácie na zasadenie zdrvujúceho úderu obom dominantným fiat menám: doláru a euru. Pod pojmom fiat mena sa všeobecne rozumie mena, ktorá prestala byť po kolapse Brettowoodskeho systému v krytá zlatom alebo inými komoditami. Wikipédia približuje tento pojem takto: „Brettonwoodsky systém skolaboval tým, čo sa stalo známym ako Nixonov šok. Ten predstavoval sériu ekonomických opatrení prijatých prezidentom Spojených štátov Richardom Nixonom v roku 1971, vrátane jednostranného zrušenia priamej vymeniteľnosti amerického dolára za zlato. Od tej doby sa globálne používa systém národných zákonných mien s voľne pohyblivými výmennými kurzy medzi sebou. Od zrušenia tohto systému už mena nie je krytá zlatom alebo ďalšími komoditami. Nie je ju možné vymeniť za drahý kov v pevne stanovenom pomere. Peniaze dnes už nie sú ani papier, ale záznamy v počítačových systémoch.“
Transatlantický Západ a družina jeho spojencov v Tichom oceáne sa pokúša udržať pri živote hegemóniu dolára ako hlavnej a eura ako sekundárnej svetovej rezervnej meny čoraz iracionálnejším spôsobom. Obe centrálne banky – washingtonský FED a frankfurtská ECB – znásobili v posledných dvoch rokoch objem obeživa v krajne nevhodnej situácii, keď ekonomike podrážajú nohy tri ničivé faktory:
- útlm svetovej ekonomiky v dôsledku koronavírusového pandemického panikárenia,
- špekulatívne vyháňanie cien energetických nosičov a nerastných surovín vyprovokované sankčnými a protisankčnými údermi oboch kontrahentov,
- plánované hrdúsenie priemyselnej výroby odstavovaním produkcie a využívania fosílnych palív pod diktátom ideológie udržateľnej, tzv. zelenej ekonomiky.
Špekulatívny západný veľkokapitál sa dopustil strategickej chyby, keď neudržal na uzde pahltnosť vojensko-priemyselného komplexu na ukrajinskom predpolí imperiálnej protiruskej ofenzívy. Mohol postupovať aj inak. Vojensky neprovokované Rusko mohli pomerne úspešne zatláčať do záhuby metódami psychologickej, informačnej, kultúrnej a hospodárskej vojny. Masívnou militarizáciou Ukrajiny však Západ po ôsmich rokoch vydráždil Ruskú federáciu do vojenského útoku, ktorý prebúdza v jej obyvateľoch inštinktívne vlastenecké cítenie. To sa vzťahuje i na ochotu občanov podstupovať obete a znášať následky hospodárskej konverzie. Krátkozraká eurokracia stratila v ošiali tzv. odstrihávania sa od ruských zdrojov únosnú mieru v tempe možných krokových pasáží, keď urobila prudký skok vpred bez zabezpečenia adekvátneho náhradného dovozu energetických nosičov.
Za taký skok Moskva považovala zmrazenie rezervy ruskej centrálnej banky vo finančných domoch Západu v hodnote okolo 300 miliárd dolárov. Mala to byť tvrdá sankčná odpoveď Západu za vojenskú operáciu Ruska na Ukrajine. Ruská generalita zvažovala počas príprav tohto – v jej chápaní – preventívneho útoku prípustné škody, ale i príležitosti, aké by mohli vyplynúť z očakávaných reakcií Západu.
Úder a protiúder
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil rozhodnutie západných štátov zmraziť rezervy ruskej centrálnej banky za krádež, ktorá ešte urýchli odklon od závislosti od amerického dolára a eura ako svetových rezervných mien. Dodal, že Kremeľ má záujem o nový systém, ktorý by nahradil finančnú architektúru vytvorenú západnými mocnosťami v Bretton Woods v roku 1944. „Je jednoznačné, že dospejeme k nejakému novému systému, odlišnému od toho z Bretton Woods, aj keď je to zatiaľ ešte vzdialená perspektíva,“ citovali ho začiatkom apríla tlačové agentúry.
Prešiel mesiac a nedomyslené kroky bruselských poskokov zaoceánskeho panstva prispeli k výraznému priblíženiu takejto perspektívy. Britský denník Financial Times publikoval 9. mája rozhovor s vysokým predstaviteľom EÚ pre zahraničné záležitosti a bezpečnostnú politiku Josepom Borrellom. Rozruch vyvolal už samotný titulok „EÚ by mala zabaviť ruské devízové rezervy na obnovu Ukrajiny.“ Podstatu veci však trefnejšie vystihol indický spravodajský portál republicworld.com: „Josep Borrell navrhuje konfiškáciu ruských rezerv na obnovu Ukrajiny.“
Borrell, ktorý má doktorát z ekonómie a v medzinárodnej politike sa pohybuje už desiatky rokov, si musel byť plne vedomý nehoráznosti výroku o použití zabavených ruských aktív na obnovu Ukrajiny. Tú vytunelovali kleptokratické oligarchické klany dávno pred februárovým Majdanom 2014. Protiprávnosť svojho návrhu, ako naložiť s enormnými zhabanými ruskými aktívami, sa Borrell pokúšal odôvodniť poukázaním na údajný precedens pre takúto nehanebný krok. Podľa jeho tvrdenia spočíval v rozhodnutí Washingtonu odobrať 3,5 miliardy dolárov zo zmrazených dolárových rezerv Afganistanu na vyplatenie odškodného obetiam útokov z 11. septembra 2001. Prečo Afganistanu, a nie Saudskej Arábie, domovskej krajiny väčšiny oficiálne identifikovaných teroristov? Pretože útoky vraj naplánoval vodca al-Káidy Usáma bin Ládin z afganského územia.
Stovky štátnikov, investorov, ekonómov a právnikov v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike škrípali pri čítaní takejto pseudoargumentácie zubami. Ak má právne odôvodňovanie faktického konfiškovania mnohomiliónových a mnohomiliardových rezerv cudzích fyzických alebo právnických osôb klesnúť v USA na takúto nízku úroveň, bežme preč z dosahu západných mocipánov, preblesklo mnohým hlavami.
Ak obvykle uhladený diplomat Josep Borrell bez obalu vyriekne, že „máme tie peniaze vo vrecku“, rozposiela do širočizného sveta signál, že zmrazovanie sa smie pretavovať v odcudzenie a zneužitie. Tlačová kancelária Reuters zrejme nedokázala obísť takúto výbušnú salvu z úst šéfdiplomata EÚ mlčaním, keď od tlačovej kancelárie RIA Novosti prevzala komentár zástupcu Ruskej federácie. Námestník ministra zahraničných vecí Alexander Gruško odovzdal medzinárodnému spoločenstvu takýto varovný odkaz: „Tieto opatrenia uštedria ranu samotným Európanom, modernému finančnému systému a podkopú dôveru v Európu a Západ ako taký.“
AUTOR: Patrik Sloboda
