Lloyd Austin
* 8. 8. 1953
Severoatlantická aliancia zobrazuje na svojej webovej stránke ministrov obrany jednotlivých tridsiatich členských štátov. Jedenásť z týchto hodnostárov tvoria príslušníčky nežného pohlavia. Tváre ich devätnástich mužských rezortných kolegov prezrádzajú, že ide zväčša o uhladených a kultivovaných štátnych úradníkov. Alfa samcom medzi nimi sa zdá byť Američan Lloyd Austin. Nie je to mylný dojem. Generálsku uniformu vyzliekol po 41 rokoch služby len pomerne nedávno – v apríli 2016, a mnohých televíznych divákov, ktorí sledovali priebeh jeho tohtoročných návštev v európskych metropolách, zaujal svojou fyzickou mohutnosťou.
Mohutný, ale krotký
Dodajme hneď na úvod, že dobráckou mohutnosťou, akú Stredoeurópania poznajú z idylických starých hollywoodskych filmov o Afroameričanoch z prostredia bavlníkových plantáží amerického Juhu. Lloyd James Austin III. sa narodil na hlbokom Juhu, konkrétne v štáte Alabama a v meste Mobile, ležiacom v zálive Mobile Bay na subtropickom pobreží Mexického zálivu. Letá tam zvyknú bývať vlhké, dusné a horúce – a v mesiaci, v ktorom Lloyd James Austin III. prišiel na svet, pre návštevníkov zo strednej Európy ťažko znesiteľné.
Vyrastal v Thomasville, ležiacom na juhu štátu Georgia, neďaleko pobrežia Mexického zálivu. Rímska trojka za plným menom budúceho ministra obrany naznačuje, že jeho otec – tiež Lloyd James Austin, patril k demografickej skupine nižšej strednej triedy, ktorej záleží na tom, aby to jej potomstvo niekam dotiahlo. Bol otcom šiestich detí a povolaním poštovým úradníkom, čo znamenalo pracovníkom federálnej inštitúcie, ktorá vyčleňovala štipendijné fondy pre deti svojich zamestnancov.
Tu vstupuje do hry historický predel, ktorý treba osvetliť. Lloyd Austin patrí k tzv. generácii baby boomers, ktorá dospievala v USA v období vrcholiacej hospodárskej prosperity. Prezident Lyndon B. Johnson presadzoval od roku 1964 v Kongrese veľkorysé financovanie sociálnych programov zameraných na boj proti chudobe, a zároveň proti diskriminácii menšín. Kým dovtedy mohli zo štipendijných zdrojov federálnej vlády – ako i pošty (USPS), rovnomerne čerpať všetky vrstvy obyvateľstva bez ohľadu na to, či patrili k väčšinovým alebo menšinovým skupinám, Johnsonov program Veľkej spoločnosti (Great Society) zaviedol princíp uprednostňovania reálne alebo teoreticky znevýhodnených menšín. Lloyd James Austin II. ostával uveličený nad skutočnosťou, že výška výdavkov federálnej vlády na vzdelanie sa v kratučkom období 1964 – 1967 strojnásobila zo štyroch na dvanásť miliárd dolárov. Dovtedajší relatívne vyvážený pomer dopytu a ponuky štipendií sa prudko prevážil. Otec mohol pre syna vyberať to najlepšie vzdelanie. Ako sľubný atlét požiadal o športové štipendium – a aj ho dostal – na renomovanej Univerzite Notre Dame. Otca však viac lákala túžba uvidieť raz syna v uniforme. Nie poštárskej, ale vojenskej – a podľa možnosti dôstojníckej. Svoju víziu aj presadil a chlapec, čo ako vysoký, svalnatý a statný, otcovi vyhovel. Štipendijné zdroje pre príslušníkov menšín boli prakticky bezodné a tak sa Lloyd mohol zapísať na prestížnu Vojenskú akadémiu USA vo West Pointe v štáte New York. Z jej webovej stránky sa môžeme dozvedieť, že mladý Lloyd mal spočiatku problémy s udržaním dobrého prospechu, i to, že ich prekonal. Z toho je zjavné, že nepatril k špičkovým mysliteľom, ale zato býval vždy platným členom kolektívu. Vyčnieval len telesnou stavbou a výškou bezmála 190 centimetrov, no nie povahou voľnomyšlienkara. I keď sa narodil v znamení leva, nemá povahu šelmy mačkovitej, ale skôr psovitej.
Nebyť ťažko ovládateľným tigrom či levom, ale verným strážcom a vykonávateľom príkazov, je výhodou pre kariéru dôstojníka každej armády, i tej superveľmocenskej americkej. Ozbrojené sily USA sú mašinériou, ktorá má v aktívnej službe takmer jeden a pol milióna príslušníkov. Len India ich má o niečo viac a Čína o tretinu. Dôstojnícke zbory všetkých týchto veľmocí tvoria pyramidálne hierarchie podriadené nevojenským mocenským kruhom. V základne rovine domácim a v nadstavbe transnacionálnym.
Tie však v 21. storočí potrebujú čoraz nástojčivejšie disponovať globálnymi silovými zložkami a tých sa im zatiaľ nedostáva – pretože tri hlavné jadrové veľmoci Čína, Rusko a USA dosiaľ neprešli procesom integrácie ich vojensko-priemyselných komplexov do unifikovaného celku. Vstup ďalšieho hráča na vojenskú veľmocenskú scénu – Indie, takéto zlievanie neurýchli.
Obnovenie studenej vojny v poslednom desaťročí potvrdzuje úsudok nových i starých vetiev nadnárodných mocenských kruhov, že americký svetový policajt sa vymkol kontrole a treba ho uzemniť. Disponuje však vlastnými globálne rozloženými a štruktúrovanými kapacitami, vrátane ľudských. Ukazuje sa, že tie sú jeho najzraniteľnejším článkom, pretože dopustil, aby ich zožierala rakovina kultúrneho ultraliberalizmu. Lyndon B. Johnson ho programom Veľkej spoločnosti roztočil a nechal bežať na plné obrátky. Nad súdržnosťou americkej spoločnosti tak vyriekol ortieľ smrti, pretože žiadna sústava nevydrží bezmedzné posúvanie hraníc možného, vhodného a udržateľného.
Hviezdna kariéra a cena za ňu
Lloyd Austin sa narodil na šťastnej planéte v tom zmysle, že nasadol do takéhoto sebadeštruktívneho expresu ako mladý holub a využil jeho dynamiku vo vlastný prospech. Poháňala ju doktrína uprednostňovania vybraných menšín, ktorá vynášala Lloyda po stupienkoch dôstojníckeho rebríčka až do postavenia štvorhviezdičkového generála a veliteľa ústredného velenia USA. Na pohľad nedostal nič zadarmo. Absolvoval všetky predpísané postgraduálne študijné odbory, aby vyhovel vzdelanostným a kvalifikačným predpokladom.
Pentagónu sa hodil na činnosť, na ktorú nemôže byť po krátkom odstupe času hrdý. Vo februári 2008 sa Lloyd Austin stal druhým najvyššie postaveným veliteľom v Iraku a veliteľom medzinárodného zboru MNC-I. Na pozícii MNC-I riadil operácie asi 152000 spoločných a koaličných síl vo všetkých sektoroch Iraku. Výsledkom celej kampane bol rozvrátený Irak, z ktorého americká armáda stiahla vojenské sily a vybavenie. Doplňme, že od septembra 2010 do decembra 2011 pod velením Lloyda Austina.
Na jeho hlavu sa v auguste 2021 zosypala lavína sťažností desiatok generálov a admirálov vo výslužbe za nezvládnutie odsunu amerických vojsk a techniky z Afganistanu. Petíciu za jeho odstúpenie podporilo na internete viac ako 180 signatárov. Talibanu padli do rúk tisícky osobných a nákladných áut, stovky tankov, obrnených vozidiel, desiatky lietadiel, vrtuľníkov, státisíce pušiek a pištolí, enormné množstvá munície, komunikačná technológia – a výpočet tým zďaleka nekončí.
AUTOR: Patrik Sloboda
