Neďaleko mesta Znojma pri českých hraniciach, kúsok od rakúskeho Mitteretzbachu, sa nachádza posvätný kameň s veľkými otvormi. Podľa archeologických výskumov tu bolo pohrebisko a dôležité rituálne miesto. Pôvodne druidské (keltské) pohanské miesto, centrum duchovnej sily, posvätil misionár Wolfgang v 10. storočí aj s okolitými prameňmi a stalo sa súčasťou kresťanstva a mariánskeho kultu. Neskôr tu stál aj kostol, ktorého základy sú dnes zreštaurované, ale pri reformačných procesoch ho zbúrali. Dažďová voda, ktorá sa v kameni zdržuje, má podľa legiend zázračnú moc.
Píše sa o stovkách zázrakov, ktoré sa udiali po vypití vody z kameňa, dokonca aj skeptickí návštevníci tohto miesta cítia jeho silu. Najsilnejšie miesto je v priestoroch bývalého kostola, kde stál oltár. Katarína Oberhamerová dala postaviť miestnu kaplnku v 17. storočí z vďaky za uzdravenie. Podobný, ešte mohutnejší „boží kameň“, leží pri meste Jesenici v okrese Rakovník v Čechách. Zvrásnený balvan sa spája s menom Karla Rejzka, ktorého záľubou bolo skrášľovať verejné priestranstvá zaujímavými skalnými útvarmi. Balvan dal premiestniť ku kúpalisku v neďalekých Senomatoch a krátko nato zahynul za zvláštnych okolností. Vznikla z toho fáma o božom treste za premiestnenie „božieho kameňa“. Okresný úrad životného prostredia v Rakovníku premiestnil balvan v roku 1999 na pôvodné miesto a vyhlásil ho za chránený, významný krajinný prvok. Neďaleko Strakoníc je podľa geomantie – vede o vyhľadávaní správnych miest – jedno z najsilnejších energetických miest v Čechách. Dva kilometre od Kraselova pri Strakoniciach ležia tzv. božie kamene s liečivými účinkami a s veľmi silnou energiou, ktorá po dlhšom pobyte môže spôsobovať závraty. V Šluknovskom výbežku (okres Děčín) je plochý balvan, ktorý naprogramovali druidi na štyri magické operácie, tvrdí parapsychológ Lubomír Kříž v knihe Povídání v magických energiích. Kříž spomína keltský homeopatický rituál miešania vody v kamennej nádobe. Homeopatické ovplyvňovanie pôsobí na tzv. astrálne telo (siluetu hmotného tela človeka) tým, že mu dá príslušný program/informáciu, a ten potom prijme fyzické telo na aktiváciu autoregulačného systému.
Na východnom Slovensku pri Prešove sa nachádza legendami opradený, machom pokrytý Raslavkameň. Voda, ktorá sa počas dažďa zachytí v jeho otvoroch, má údajne liečivé účinky, hojí rany a boľavé miesta. Ku skale sa viaže povesť o rytierovi Raslavovi z hradu Bodoň, ktorý bol zakliaty pre svoje lásku k chudobnej dievčine. Raslav sa s ňou tajne schádzal pri studni, ktorá je neďaleko Raslavkameňa. Jeho matka ho prekliala a rytier sa premenil na kameň. Tento posvätný kameň leží 2,5 km od obce Abranovce, 30 minút po značenom chodníku. Podľa Dr. Rudolfa Iršu tu v roku 2002 našli 31 mincí a 22 kovových lyžíc. Najstaršia minca bola polgrajciar z roku 1776. Magickú silu mali predmety kladené do misiek a voda, ktorá sa nazhromaždila v otvoroch skaly. Ľudia občas obetujú skale stužky, mince alebo časti oblečenia. Ľudový postup spočíval v naberaní vody lyžicou z kameňa a poliatí boľavého miesta. Ako poďakovanie kameňu ľudia zanechávajú na neďalekých stromoch rôznofarebné stužky. Lyžica – predtým sa používali drevené lyžice, neskôr kovové – sa už nesmela ďalej používať a z vďaky bolo vhodné nechať v otvore skaly napríklad mincu. Človek sa však už nesmel kameňa dotknúť, aby na neho neprešli choroby predošlých pútnikov. Raslavkameň používali ženy aj na ľúbostnú mágiu a v poslednom čase sa kameň opäť teší občasným rituálom starých tradícií, napríklad potvrdením manželského sľubu. Miroslav Švický v knihe Čaro prírody spomína nosenie kameňov u Slovanov ako ochranných predmetov. V národopise, ale i v ľudových piesňach je doložené prisahanie na kameň, čo svedčí o uctievaní kameňa ako posvätného, pričom prisahanie na kameň si dedinčania vynútili aj na sobáši v kostole. Napriek tomu, že rozjímanie pri posvätných kameňoch zakazovalo privezené cudzie náboženstvo, od 9. do 20. storočia sa miestami stále praktizovalo. Dodnes sa na Slovensku uctievajú niektoré liečivé kamene spájané s ľudovými povesťami, aj keď z hľadiska dnešnej logiky a modernej vedy sa to javí ako povera.
AUTOR: Vladimír Líška
