Schizofrénia (doslova rozštiepenie mysle človeka) patrí do skupiny tzv. endogénnych psychóz. Teda vnútorných porúch psychiky človeka. Podľa Wikipédie dochádza u pacienta so schizofréniou k rozštiepeniu mysle a celkovému úpadku osobnosti. Často v hlave počuje hlasy (niekedy mu pomáhajú, niekedy prikazujú robiť konkrétne veci). Pridáva sa otupenosť citov. Inokedy je extrémna precitlivenosť sprevádzaná vytváraním si neologizmov a nezmyselných súvislostí. Sluchové a zrakové halucinácie sú sprievodnými javmi choroby. Schizofrénia najčastejšie prepukne medzi 16. – 25. rokom života. Choroba postihuje približne 1 % populácie na celom svete. Ako ste už pri tomto krátkom úvode postrehli, diagnóza schizofrénie nie je ľahká, samotná choroba predstavuje skôr veľkú skupinu chorôb, ktoré majú spoločné príznaky, ale v jednotlivých podskupinách sa medzi sebou mierne líšia.
V roku 2015 bol publikovaný článok, kde holandskí autori popisujú prípad 68-ročného pacienta, ktorý pre hematologickú malignitu – v tomto prípade lymfóm, podstúpil alogénnu (darcovskú) transplantáciu kmeňovými krvotvornými bunkami (TKB). Darcom buniek pre pacienta bol jeho brat. Pacient bol okrem malígneho lymfómu zdravý, nemal nijaké psychiatrické ochorenie. Po TKB pacient dosiahol kompletnú remisiu nádoru. Ale asi po štyroch mesiacoch od TKB sa uňho vyvinula schizofrénia. „Naozajstná“, odborníkmi diagnostikovaná a klinickými prejavmi potvrdená schizofrénia. Znie to absurdne, ale schizofréniu (takmer s istotou) „dostal“ od brata, ktorý ňou bol postihnutý už desaťročia. Odborníci vylúčili všetky možné iné príčiny, o ktorých tu teraz nebudeme písať a takmer s istotou potvrdili prenos schizofrénie prostredníctvom TKB, ktoré pochádzali od brata.
V roku 2017 tentoraz japonskí autori popísali druhý prípad. Išlo o 24-ročného pacienta, ktorý podstúpil alogénnu TKB pre akútnu leukémiu. Viac ako rok pred stanovením diagnózy leukémie mu diagnostikovali schizofréniu. Toto ochorenie sa s ním veru nemaznalo. Lieky nezaberali, mladý muž opustil školu a bol doma medzi štyrmi stenami, pričom odmietal vychádzať na ulicu. Asi štyri mesiace po TKB u pacienta takmer úplne vymizli príznaky schizofrénie. Po ôsmich rokoch okrem toho, že pacient nemá akútnu leukémiu, nemá ani schizofréniu. Aby nevznikol omyl, práca z roku 2017 popisuje status quo osem rokov po TKB, ktorá sa uskutočnila v roku 2009. Autori nepíšu nič o darcovi krvotvorných buniek. Predpokladáme, že darca nebol príbuzný pacienta a bol úplne zdravý.
AUTOR: Ján Lakota
