V druhej polovici mája sa svetom rozletela zdanlivo bizarná správa. Zelená komisia akciového indexu Standard & Poor’s 500 vyradila firmu Tesla, najznámejšieho svetového a výrobcu, a zároveň propagátora elektrických áut, zo zoznamu S&P ESG Index. Takéto rozhodnutie rozbúrilo už i tak nepokojné vody svetového automobilového priemyslu a vyvolalo averziu voči „slniečkarskym“ kritériám sekcie ESG pri hodnotení podnikov obchodovaných na akciových trhoch.
Idol menom Elon Musk
Svetový automobilový priemysel, ktorý v súčasnosti prechádza bolestivým dekarbonizačným prerodom, si s hrôzou uvedomuje, že o jeho ďalšej existencii začína rozhodovať novodobá inkvizícia dozerajúca na podriadenosťou celého hospodárskeho odvetvia trojcípej dogmy ESG. Pod trojpísmenovou skratkou pre Enviromental Social Corporate Governance sa má vo všeobecnosti chápať systém riadenia korporácií a firiem s prihliadnutím na spoločenské a environmentálne hľadiská. Podnikateľskú sféru automobilového priemyslu a jeho subdodávateľských odvetví už minimálne tridsať rokov od prijatia Deklarácie OSN o životnom prostredí a rozvoji v júni 1992 tlačia do plnenia neustále sprísňovaných environmentálnych kritérií. V zásade ich dodržiava, a pritom neprestáva podnikať (až na útlm, ako bol ten pandemický) bez výraznejších strát.
Vývoj, výroba, distribúcia, predaj, servis a iné služby, ktoré spadajú pod diapazón automobilového priemyslu, predstavujú hospodárske odvetvie, ktoré už prijalo ochranu životného prostredia ako prioritu. Miestami i na úkor zisku, čo bol dôvod, prečo mnohé európske, americké a japonské automobilky závideli Martinovi Eberhardovi, Marcovi Tarpenningovi a Elonovi Muskovi voľné pole pôsobnosti pri zakladaní spoločnosti Tesla, zameranej na výrobu vozidiel na elektrický pohon. Predstava blížiacej sa masovej výroby elektrovozidiel plnila sny toho segmentu salónnych ochranárov, ktorých uchvátil kalifornský marketing elektroáut tým, že nezobrazoval fádne plechové škatule na kolesách, ale ticho svištiace sexy mašiny, ktoré nevypúšťajú výfukové plyny.
Dnes už legendárny výkonný riaditeľ Tesly Elon Musk je mediálnou hviezdou podnikateľskej technokracie. Počas oboch dekád 21. storočia zvádzala v transatlantickom hospodárskom priestore súboje o vplyv so starým priemyselným kapitálom. Ak chcel ostať rentabilný, musel presunúť predovšetkým ťažké odvetvia priemyslu do ďalekej Ázie. Túto relokalizáciu sprevádzal po celý čas oslavný spev zelenej ochranárskej kultúrno-východnej mašinérie. Premiestňovanie „špinavého priemyslu“ do zámoria sprevádzalo očisťovanie ovzdušia, riek a jazier v krajinách tzv. vyspelého Západu. Po ťažkom priemysle, z ktorého si USA ako-tak uchovali len zbrojárstvo, prišla na odstrel klasická energetika démonizovaním skleníkových plynov a – obzvlášť oxidu uhličitého (CO2).
Zanietenie, s akým sa slniečkarska mienkotvorba pustila do likvidácie výroby áut so spaľovacími motormi, nahrávalo idolizovaniu Elona Muska, ktorý sa medzitým stal hlavným akcionárom Tesly. Z plachého a zajakavého Elona Muska, postihnutého Aspergerovým syndrómom, inštruktori vypiplali multimiliardárskeho rebela. Stelesňoval priekopníka nových technologických odvetví, ktoré vraj boli úsporné a neškodili atmosfére. Keď veľkopodnikateľ v zábavnom priemysle a v nehnuteľnostiach Donald Trump ako prezidentský kandidát rozbehol kampaň za návrat strategických priemyselných odvetví do USA, Elon Musk dostal príležitosť podnietiť výnosnú investorskú horúčku do privatizácie kozmického priemyslu. Korporátne médiá pri tej príležitosti zamietli varovania pred trvalým narušením ozónovej vrstvy v dôsledku plánovaného znásobenia komerčných letov do vesmíru pod koberec.
Zelená agenda zainteresovaných mocenských klanov si podmanila západný svet Rámcovým dohovorom o klimatických zmenách. Európska únia na jeho základe odsúdila výrobu áut so spaľovacími motormi prakticky na vyhynutie, pretože skôr či neskôr nebudú schopné plniť nariadenia o bezemisnosti. Priekopník elektroautomobilizmu 21. storočia Elon Musk sa tak mohol stať svetlonosom novej zelenej éry automobilového priemyslu a služieb a rátať miliardy, ktoré mu pribúdali na konte. „V priebehu roku 2020 sa jeho imanie zhodnotilo približne o 77 %, a to hlavne vďaka prudkému rastu ceny akcií Tesly, ktorá zvýšila svoju trhovú hodnotu o 743 %. Dňa 7. Januára 2021 sa Musk stal podľa rebríčka agentúry Bloomberg najbohatším človekom na svete s hodnotou majetku 185 miliárd dolárov a predbehol tak Jeffa Bezosa. O dva dny neskôr jeho majetok prekročil hranicu 200 miliárd. Okrem asi pätinového podielu v Tesle vlastnil približne 48 % akcií podniku SpaceX,“ približuje jeho výstup na Mount Everest úspechu Wikipédia.
AUTOR: Patrik Sloboda
