Nebojácna menšina Stredoeurópanov, ktorá sa vlani ani predvlani nedala vakcinovať a zriekla sa i možnosti vycestovať k moru, aby si udržala osobnú integritu, si pred letnou sezónou 2022 môže vydýchnuť.
Rakúsko už v polovici mája prestalo vyžadovať pri vstupe do krajiny negatívny test na ochorenie Covid-19, potvrdenie o vakcinácii či prekonaní ochorenia. Začiatkom júna sa k nemu pridalo Španielsko a ďalšie obľúbené prímorské krajiny. Optimisticky vyznievajú i titulky tlačových agentúr, že Covid-19 ani opičie kiahne by nemali narúšať dovolenky. Bol najvyšší čas, pretože ľudia sú po dvoch ponižujúcich rokoch pandemického despotizmu ubití, no zároveň poučení, že vakcinačné vpichy majú tienisté stránky, o ktorých sa konečne otvorene hovorí. Nateraz v tom zmysle, že celková užitočnosť experimentálnych preparátov vraj prevyšuje ich škodlivosť. Korporátny mocenský systém vrátil občanom na leto voľnosť cestovania. Sladké týždne počas naberania bronzu na plážach môžu využívať na oddych, načerpanie nových síl, no predovšetkým na zbavovanie sa postcovidovej únavy.
Rozsah devastácie
Tá sa značne odlišuje od toho druhu únavy, aká postihuje obete každoročných epidémií chrípok a iných ochorení dýchacích ciest. Európania zo skúseností vedia, že po prekonaní chrípky ostávajú rekonvalescenti týždeň-dva malátnejší a slabší. Preto mnohých prekvapuje, ako dlho – rádovo týždne a mesiace – trvá zotavovanie sa z Covid-19. Ešte zarážajúcejšie sú však množiace sa poznatky o nevyspytateľnom priebehu, intenzite, rôznorodosti a trvania následkov koronavírusovej infekcie.
Tak sa dostávame k definícii pojmu postcovidový syndróm ako stavu, ktorého príznaky prichádzajú po akútnej fáze ochorenia ako následok postihnutia Covid-19. Ak ide o pretrvávajúcu a stále prítomnú infekciu v organizme, hovoríme o tzv. dlhom covide. Takto rozlišoval oba syndrómy časopis Diabetik v marcovom vydaní 2021. Wikipédia rozdiely medzi nimi stiera s odôvodnením, že presná povaha symptómov a počet ľudí, ktorí pociťujú dlhodobé symptómy, nie sú známe a líšia sa podľa použitej definície, študovanej populácie a časového obdobia zahrnutého v štúdii.
Prečo vedecká obec ešte ani začiatkom júna 2022 nemá v hlavách jasno, ako nazvať problematiku, ktorá sa možno stane časovanou bombou západnej civilizácie? Pretože kmotrovia skomercionalizovanej medicíny 21. storočia odďaľujú neodvratné zúčtovanie, ako sa len dá – svojím spôsobom Norimberský proces 2.0, ku ktorému raz musí prísť. Je to len otázka času. Množia sa indície, že pandémia bola „plandémiou“, a preto globálny biomedicínsky komplex volí ústupovú taktiku zahmlievania. Dáva retušovať fakty o ničivých vlastnostiach mikroskopického monštra, ktoré zrejme kdesi uniklo z ktoréhosi laboratória. Dlhodobé účinky infekcie predmetným vírusom a jeho mutácií sú v súčasnej fáze oficiálne publikovaných pozorovaní a nálezov (v júni 2022) zmätočné a chaotické.
Už počas predvlaňajšej jari sa ukázalo, že vírusový kmeň SARS-CoV-2 pripravil odbornej i laickej verejnosti nečakanú sériu prekvapení. Azda najväčším bola mnohostrannosť komplikácií po doznení aktívnej fázy koronavírusového ochorenia. U niektorých pacientov pretrvávali pôvodné príznaky, u iných sa objavovali iné, zdanlivo nesúvisiace, a preto nečakané. V mnohých prípadoch postupne odznievali, ale nie vždy natrvalo a v plnej škále. I keď lekári a vedci očakávali, že zotavovanie sa z ochorenia Covid-19 bude u každého pacienta rozdielne (podľa toho, ako prenikavo vírus zasiahol jeho organizmus), predsa len nepredpokladali, že komplikácie sa môžu ťahať i dlhé mesiace. Chýbala priama kauzalita, najmä pri miernom priebehu infekcie. Mnohých pacientov udivovalo, že sa po prekonaní Covid-19 cítili dobre a považovali sa za uzdravených, ale postupne na sebe pozorovali, že sa im nevracajú všetky sily a neobnovuje pôvodná telesná výkonnosť. Cítili sa ako-tak uzdravení, ale nevyliečení a rozhodne nie zdraví. Len máloktorí z nich si mohli dožičiť ten luxus, že sa nevrátia do zamestnania a budú naliehať na zdravotný systém, aby ich doliečili a riadne uzdravili. Návrat na pracoviská dostáva od predvlani špecifikum, že časť fyzických kancelárii sa preniesla z budov úradov a podnikov do domácností zamestnancov vo forme práce z domova. Sedieť doma, v tzv. home office pri počítači alebo telefóne, a podávať prijateľný výkon dokázalo nemálo zamestnancov hneď po ústupe príznakov Covid-19, ktoré ich pútali na lôžko, i keď pri tom lapali po dychu a potrebovali časté pauzy.
Ukazovalo sa, že riziko pretrvávajúcich príznakov nesúvisí s tým, s akou intenzitou prebiehalo ochorenie. Neplatilo ani pravidlo odvodené od iných respiračných ochorení, že čím ťažší bol stav pri akútnej infekcii, tým ťažšie bolo doliečovanie. Covid-19 rozbil obvykle predvídateľnú spätosť rozsahu príčiny a rozsahu následkov. Ťažké a nepredvídateľné komplikácie mohli mať aj pacienti s ľahkými príznakmi ochorenia, ba i takí, ktorí pôvodne nemali žiadne príznaky. Už začiatkom mája 2021 upozornila na tento paradox zdravotná poisťovňa Union v titulku „Postcovidový syndróm: Potrápi aj bezpríznakových.“ Pravopisná chyba v podtitulku „Postcovidový syndróm postihuje pomerne veľa pacientov, ktorý prekonali ochorenie Covid-19,“ možno odradila nejedného čitateľa od zahĺbenia sa do obsahu článku. Tí, ktorí sa nedali znechutiť, našli užitočné vymenovanie najčastejších príznakov postcovidového syndrómu, ako ich zosumarizovala Česká pneumologická a ftizeologická spoločnosť.
AUTOR: Patrik Sloboda
