Kiahne, pravé kiahne alebo variola sú infekčné ochorenie, ktoré je spôsobené vírusom. Vyvolávateľ kiahní (orthopoxvirus variola) patrí medzi DNA vírusy. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že samotné kiahne majú dve formy: tzv. variola major (spôsobuje ju orthopoxvirus variola) a variola minor (alastrim), ktorú spôsobuje orthopoxvirus alastrim.
Tieto dva vírusy sa antigénovo nijako neodlišujú, hoci úmrtnosť pri variola major je 3 – 40 %, pri variola minor vyše 1 %. Prečo je to tak, nevie nik. Vírus, ktorý spôsobuje kiahne u kráv (lebo aj kravy majú kiahne) sa nazýva vaccinia virus. (Krava sa po latinsky nazýva vacca.) Tento vírus je antigénovo podobný vírusu kiahní.
„Oficiálne“ ho na očkovanie proti pravým (ľudským) kiahňam použil Edward Jenner v roku 1796. Teda prvá vakcinácia („kravovanie“) proti kiahňam sa spája s týmto rokom. Samozrejme, je to mantra, proti kiahňam sa očkovalo dávno predtým v Indii, v arabskom svete a – čuduj sa svete – aj na Slovensku. MUDr. Ján Adam Rayman v roku 1720 v Prešove uskutočnil na vlastnej dcére očkovanie proti pravým kiahňam, a to zanesením „hnisu z kiahničky“ jej chorého brata do kožného rezu na ramene. Tento spôsob očkovania v nasledujúcich rokoch s úspechom opakoval na viacerých pacientoch. Rayman použil na očkovanie „oslabený“ vírus pravých kiahní z jedného dieťaťa na druhé. Tak ako to stáročia pred ním (úspešne) používali lekári z Ázie a Orientu. Povinné očkovanie proti kiahňam bolo celosvetovo ukončené v roku 1980.
Vírus kiahní „úspešne“ použili Anglosasi ako biologickú bojovú zbraň proti Indiánom. Vzhľadom na to, že americký kontinent kiahne do invázie Európanov nepoznal, po odovzdaní prikrývok a diek napustených hnisom z kiahňových vyrážok jedincom imunologicky naivným voči kiahňam mala epidémia kiahní hrozné následky. Úmrtnosť bola vyše 90 %, odborne sa tomu hovorí genocída. Ale čo iné sa dá čakať od diablovho pokolenia?
Tu je potrebné na chvíľu odbočiť. Veľa sa v dnešnej dobe spomínajú „ovčie“ kiahne. Ide o ochorenie spôsobené vírusom varicella zoster. Ten istý vírus spôsobí v detstve a v mladosti „ovčie kiahne“, ktoré sú vysoko infekčné. Ochorenie, ktoré vďaka exantému (vyrážkam) vyzerá relatívne hrozivo, odznie o niekoľko dní. Vírus z organizmu nikdy nezmizne, usídli sa v nervových koreňoch, kde pretrváva celý život jedinca. Niekedy sa pri oslabení imunity znovu prejaví. Tentoraz ako bolestivý pásový opar (herpes zoster). Pásový opar sa na koži „vyseje“ tak, že sprevádza vetvenia daného nervu. Ako sme spomínali, vírus varicella zoster je iný ako vírus kiahní a patrí medzi herpetické vírusy.
To, čo najnovšie púta pozornosť sveta, pričom je znovu v centre pozornosti masmédií, je vírus opičích kiahní. Podľa učebnice Medical Microbiology vydanej v roku 2022 vírus opičích kiahní (VOK) prvý raz popísali v roku 1958 u laboratórnych opíc. V roku 1970 ho prvý raz popísali u človeka. Primárnym rezervoárom VOK nie sú opice, ale hlodavce v centrálnej a západnej Afrike, pričom kmene z centrálnej a západnej Afriky sa medzi sebou mierne líšia. A aby to bolo ešte neprehľadnejšie, identifikovali ešte dva ďalšie africké VOK (tanapox a yabapox, rod yatapoxvirus), ktorých primárnym rezervoárom sú primáty. Všetky tieto sa môžu preniesť na človeka. Priebeh ochorenia je väčšinou mierny.
AUTOR: Ján Lakota
