V mnohých vladárskych dynastiách to od nepamäti chodilo tak, že príslušníci mladej generácie túžili po ešte vyšších métach než ich otcovia a praotcovia. Ako a kde si však v súčasnosti môže napĺňať takéto ambície dcérenka, ktorej otec bol vo svojej domovine dvakrát ministrom, a to nie hocakým, ale zahraničia a financií, potom predsedom vlády a napokon – nie raz, ale dvakrát – podpredsedom Európskej komisie? Akým poslaním sa cíti byť povolaná, keď jej prastarý otec spoluzakladal samostatný estónsky štát a jej otec ho v auguste 1991 spoluobnovoval? Heroickou záchranou periférneho pobaltského štátika s populáciou sotva presahujúcou milión duší pred smrteľným ohrozením? Pred kým? Pred koronavírusom? Pred ruským medveďom? Do svojho vnútra dáva táto Estónka nahliadnuť len málokomu, ale jej prejavy, gestá, mimika, ba i nezdravá pleť prezrádzajú viac, než by si želala.
Dlhá rodinná línia
Nevypovedaným želaním estónskej premiérky Kaje Kallasovej, hodným predstaviteľky rodinnej línie Kallasovcov, nemôže byť nič menšie ako stať sa štátničkou prinajmenej európskeho formátu. Za nasledovaniahodným príkladom nemusí chodiť ďaleko. Bulharská ekonómka Kristalina Georgieva mohla vďaka stáži na Londýnskej škole ekonomiky ešte za hlbokého socializmu urobiť po páde železnej opony hviezdnu kariéru prostredníctvom Svetovej banky vo Washingtone. Umiestňuje sa na popredných miestach v rebríčkoch najvplyvnejších osobností roka. Časopis Time Magazine ju v septembri 2020 zaradil medzi titanov prestížnej top stovky.
Kaja si na tomto príklade potvrdila primeranosť svojho riskantného rozhodnutia opustiť kreslo poslankyne Európskeho parlamentu, postaviť sa na čelo strany, ktorú v Estónsku zakladal v roku 1994 jej otec a vyhrať s ňou v marci 2019 domáce parlamentné voľby. Nasledujúcim krokom malo byť získanie postu šéfky exekutívy štátu a vystupovať ako estónska premiérka na európskych a svetových bojiskách.
Politický marketing „slniečkarskej“ Estónskej reformnej strany vedenej Kajou Kallasovou však nedokázal nalákať centristov, aby pristúpili na zostavenie koaličnej vlády. Rozpoznali totiž prehlbovanie averzie elektorátu voči kultúrnemu ultraliberalizmu vnucovanému Bruselom a, naopak, zintenzívňovanie volania verejnosti po návrate k tradičným hodnotám. Vytvorili koalíciu s konzervatívcami a chladnokrvnej straníckej mašinérii kallasovských liberálov neostalo nič iné ako vyhrabať špinu a korupčným škandálom rozbiť koalíciu protivníkov. V januári 2021 centristi „prišli k rozumu“ a pritakali na vytvorenie vládnej koalície na čele s Kallasovou a jej reformistami.
Kallasovský rodinný klan sa dobre zhostil úlohy, na ktorú Kaju i jej otca Siima Kallasa dávno predtým pripravovali. Dnes už Estónci dokážu dešifrovať zmysel liberálneho progresivizmu, ktorý ich donedávna toľko nadchýnal a fascinoval. Pozostával z postupného modelovania spoločenského vedomia, aby sa zmierovalo s novou normálnosťou. Jej podstata začína byť priehľadná. Spočíva vo fúzii dvoch nadnárodných mocenských prúdov: nového ultramoderného bioinformačného so starým vojensko-priemyselným. Siim i jeho dcéra Kaja slúžia obom už desaťročia.
AUTOR: Patrik Sloboda
