„Klasické“ zbrane
Hypersonické zbrane sú stále novinka s vysokou cenou, termobarické zbrane sú príliš ničivé a kontroverzné, EMP zbrane zase zlikvidujú infraštruktúru územia, a následne obrovské civilné straty spôsobené vyhladovaním a zimou – zničením zásobovania, elektrických rozvodov, techniky. Najčastejšie sa používajú staršie, ale modernizované a často používané ruské raketové komplexy Iskander.
Ruská balistická riadená strela „krátkeho“ dosahu 9K720 Iskander (v kóde NATO SS-26 Stone) je určená na ničenie systémov protivzdušnej a protiraketovej obrany, ako aj významných pozemných cieľov, ktoré sú týmito systémami chránené (lietadlá a vrtuľníky na letiskách, veliteľské stanovištia, komunikačné strediská, najdôležitejšie zariadenia civilnej infraštruktúry). Je pomenovaná po veľkom vojvodcovi Alexandrovi Veľkom – Iskander je forma jeho mena používaná na Blízkom východe aj v arabčine. V ruskej armáde nahrádza zastaraný systém OTR-21 TOČKA, ktorý mal byť vyradený do konca roku 2020, ale vo svete sa stále používa.
Hlavným impulzom pre vznik projektu Iskander sa v roku 1987 stalo podpísanie Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu. Tá znamenala kompletné vyradenie a zošrotovanie množstva sovietskych balistických rakiet, a to striel stredného a kratšieho doletu. Išlo napríklad o moderné raketové systémy OTR-23 Oka, ako aj staršie OTR-22 Temp-S. Zmluva zároveň znamenala stopku dokončenia vývoja ich nástupcov, akými boli systémy 9K714U/9K717 Oka-U a 9K716 Volga, ktoré doletom nad 500 km prekračovali limity stanovené v zmluve.
Zdĺhavý vývoj, ktorý zavinil predovšetkým rozpad ZSSR, spôsobil, že Iskander zaviedli do služby až v roku 2006. Avšak ešte niekoľko rokov potom systém podstupoval testovanie a pokračoval jeho ďalší vývoj. S reálnym prezbrojovaním bojových útvarov sa začalo až po roku 2010. Proces vývoja sa zrejme dodnes neskončil. Napríklad v roku 2004 dokončili vývoj základnej strely 9M723, ale okolo roku 2011 sa už objavuje vylepšená strela 9M723-1. Ďalšie vylepšenia potom skúšali a zavádzali aj v nasledujúcich rokoch a vývoj zrejme kontinuálne pokračuje.
Štátny zbrojný program Ruskej federácie počítal s tým, že do roku 2020 zavedú do služby 120 systémov Iskander-M. Do roku 2020 sa tak v ruskej armáde malo vytvoriť sedem brigád, do ktorých boli zahrnuté systémy Iskander.
Všetky spomenuté systémy vyžadujú spoluprácu ľudí a viacerých kusov techniky a vyškolenej obsluhy. Moderné vojenské systémy sú väčšinou mobilné a jeden systém tvorí kolóna rôznych vozidiel: vozidlá riadiace, na zabezpečenie obsluhy, nákladné, nabíjače – žeriavy, odpaľovače. Sú väčšinou pancierované, schopné prechodu terénom aj rýchlej jazdy po cestách, vybavené modernou elektronikou. Na ilustráciu popíšeme systém Iskander, ktorý pozostáva zo šiestich typov vozidiel.
Odpaľovacie vozidlo 9P78-1 realizuje prepravu, skladovanie a vypúšťanie rakiet. Nesie dvojicu rakiet, ktoré sú pri prevoze zakryté odklopnou strechou. Celková hmotnosť vozidla je 42 ton a jeho posádku tvoria traja ľudia. Na diaľnici dokáže vyvinúť maximálnu rýchlosť 70 km/h a v teréne 40 km/h. Dojazd vozidla 9P78-1 je tisíc km na jedno natankovanie.
Posádku muničného vozidla 9T250 tvoria dvaja ľudia a vozidlo zabezpečuje prevoz ďalších dvoch rakiet. Súčasťou konštrukcie vozidla je žeriav, ktorý sa používa na prebitie rakiet na odpaľovacom vozidle. Celková hmotnosť je 40 ton.
Veliteľské vozidlo 9S552 je postavené na podvozku KAMAZ 43101. Dosah komunikačného systému vozidla v stacionárnej polohe (radar) je 350 km. Posádka pozostáva zo štyroch ľudí.
Vozidlo údržby je postavené na podvozku KAMAZ a jeho posádku tvoria dvaja ľudia. Je vybavené náradím na bežné opravy a slúži na kontrolu rakiet. Jeho hmotnosť je 13,5 tony.
Vozidlo na spracovanie dát 9S920 je postavené na podvozku KAMAZ 43101 a jeho posádku tvoria dvaja ľudia. Je určené na zisťovanie súradníc cieľa a prípravu letových misií pre strely s ich následným presunom na odpaľovacie vozidlo. Je prepojené s prieskumnými prostriedkami a môže prijímať úlohy a informácie o cieľoch zo všetkých potrebných zdrojov, vrátane satelitu, lietadla alebo bezposádkového systému.
AUTOR: pplk. Ing. Peter Sabela
