Keď predseda strany SaS Richard Sulík 6. júla tohto roku vypovedal koaličnú zmluvu, prekročil svoj Rubikon. Jasne a jednoznačne povedal, že ak do konca augusta Igor Matovič neodíde z vlády, odídu z nej všetci štyria ministri za stranu SaS.
No a keďže premiér Eduard Heger nikdy a o ničom nerozhoduje a servilní Matovičovi poskokovia už dopredu avizovali, že Igor Matovič musí ostať vo vláde, je zjavné, že žiaden posun v zmysle otvorenia koaličnej zmluvy nenastane. Premiér Eduard Herger bude naďalej dúfať vo vyriešenie problému, ale je úplne zjavné, že nič také sa nestane a táto kríza celkom iste „nevyhnije“.
S istotou môžeme očakávať obligátne megatony lží z propagandistickej proveniencie Igora Matoviča o tom, že Richard Sulík znova a už po tretíkrát povalí vládu. Pritom nič nie je viac vzdialené pravde. Len tak na okraj tejto trápnej výčitky treba vždy a znova zdôrazniť, že Matovič a Sulík položili Radičovej vládu rukou spoločnou a nerozdielnou, a teda treba vždy a za každých okolností zdôrazňovať, že neexistuje väčšia politická perfídnosť ako táto výčitka zo strany Igora Matoviča.
Poďme však k meritu veci. Odchodom sulíkovcov Hegerova vláda ani náhodou nepadá, len pravdepodobne stratí svoje väčšinové postavenie. A je otázne, či len dočasne alebo trvalo. Pred OĽaNO tak vyvstane problém, čo s tým. Aby bolo jasné, pád vlády nastane vtedy, ak bude odvolaný premiér, nie keď odídu štyria ministri. To, čo nastane odchodom ministrov zo svojich postov, bude len obyčajná rekonštrukcia vlády. A otázne je len to, či sa takto rekonštruovanej vláde podarí získať väčšinu alebo ostane v trvalo, respektíve dlhodobo menšinovom postavení. Zároveň treba zdôrazniť, že strata väčšiny v zásade nemusí ohroziť vládu, ak sa nenájde väčšina, ktorá ju povalí. No a Richard Sulík zároveň zdôraznil, že v rozumných veciach vie vládu podporiť. Na strane druhej, veľa rozumných – vecí aspoň z pohľadu Richarda Sulíka – Hegerova (rozumej Matovičova) vláda nepredloží.
Každopádne sa zdá, že začiatkom tohto septembra pravdepodobne budeme mať vládu, ktorá sa nebude opierať o parlamentnú väčšinu a je otázne, kto a či vôbec pristúpi na rolu „priskočjožka“ a bude túto koalíciu tolerovať, či dokonca podporovať. Táto dilema sa pravdepodobne v týchto chvíľach rieši. Niet pochýb o tom, že také zvrhlé a amorálne indivíduum ako Igor Matovič v mene udržania sa pri moci urobí čokoľvek. Ak by to bolo na ňom, pokojne by Beluského „sedmičke“ z Ľudovej strany Naše Slovensko sľúbil hory-doly. To by však mohlo naraziť na odpor jeho liberálneho krídla, čo by pri ich „morálnej“ integrite nemusel byť fatálny problém, ale po istom čase by to nemuselo fungovať.
Hodnotová konzistentnosť u obskúrnych figúrok, ktoré sú v klube OĽaNO, je takmer neexistujúci artikel, aj keď pravidelná a, nedajboh, zmluvne potvrdená spolupráca Hegerovej vlády s „fašistami“ by s najväčšou pravdepodobnosťou viedla k postupnej erózii poslaneckého klubu OĽaNO. Minimálne ultraliberálna úderka – Andrej Stančík, Monika Kozelová, Kristián Čekovský či Juraj Krúpa by asi pod obrovským tlakom svojho okolia začala cúvať. Rovnako je veľmi pravdepodobné, že podobne by sa zrejme zachovalo duo Juraj Šeliga a Jana Žitňanská. Ak k tomu prirátame návrat Márie Kolíkovej, a tým vytlačenie Alexandry Pivkovej z parlamentu, vznikla by krajne bizarná situácia, keď by ministerku Veroniku Remišovú v parlamente zastupovala jediná poslankyňa.
Autor: Roman Michelko
