Jadrový pohon vďačí za svoj vznik a vývoj studenej vojne a vtedajším pretekom v zbrojení medzi ZSSR a USA – bolo totiž jasné, že ten, kto dokáže využiť energiu jadra, získa obrovskú prevahu. Presadilo sa najmä v jadrových ponorkách. Značne sa využíva na amerických lietadlových lodiach a ruských raketových krížnikoch, ale aj pri letoch do kozmu. Zdrojom energie môže byť okrem štiepnej reakcie v reaktore rádioaktívna premena, perspektívne aj fúzia.
V týchto dňoch si pripomíname 77. výročie zhodenia bômb na Hirošimu a Nagasaki na príkaz 33. amerického prezidenta, slobodomurára Henryho Trumana. Jadro má, našťastie, aj mierové využitie, hoci aj to sa využíva aj vo vojenskej sfére. Vojenský vývoj jadrových pohonov pre lode, ponorky, lietadlá, tanky a kozmické sondy sa týkal hlavne ZSSR a USA. Reaktory na pohon ponoriek sa stali základom vývoja reaktorov jadrových elektrární v oboch veľmocenských blokoch. V súčasnosti vlastnia jadrové pohony aj Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Čína a India. V Spojenom kráľovstve bola prvou atómovou ponorkou Dreadnought a poslednou Vengeance, spustená v roku 1999. Spolu ich Briti mali 24.
DRUHY JADROVÉHO POHONU
V súčasnosti sa využíva tepelná energia zo štiepnej reakcie v jadrovom reaktore alebo tepelná energia z dvojitej premeny: rádioaktívnej a následnej premeny na elektrickú energiu pomocou rádioizotopového termoelektrického generátora (RTG), ktorý je v podstate jadrovou batériou.
Využívanie štiepnej reakcie z jadrového reaktora dovoľuje plavidlám plávať takmer kamkoľvek bez nutnosti doplňovania paliva rýchlosťou vyššou než je rýchlosť väčšiny konvenčných pohonov. Jadrové pohony využívajú od začiatku svojho vývoja v drvivej väčšine tlakovodné reaktory s vysokou hustotou výkonu, neskôr aj reaktory chladené tekutým kovom Pb-Bi. Uvoľnená energia zo štiepenia zohrieva vodu a vzniká para. Tá poháňa turbíny zaisťujúce pohon plavidiel a vyrába elektrickú energiu. Ako palivo pre reaktory plavidiel s jadrovým pohonom sa používa izotop uránu 235, ale na rozdiel od komerčných reaktorov je v jadrových plavidlách urán s vyšším pomerom izotopu 235.
Rádioaktívna premena (tiež rozpad či rádioizotopový zdroj energie) sa využíva prevažne vo vesmíre, ak nemožno využiť slnečnú energiu (veľmi vzdialené sondy, práce na odvrátenej strane kozmického telesa od Slnka atď.). Elektrina sa získava pomocou termočlánku využitím Seebeckovho javu. Len niekoľko rádioizotopov však má vhodný polčas rozpadu. Najčastejšie sa v kozmickom priemysle využíva izotop plutónium 238 s polčasom 87,7 roka.
PONORKY, LODE A TORPÉDA
Ako prvé dostali jadrový pohon ponorky. Znamenalo to zásadný zvrat v konštrukcii, výkonoch, vojenskej taktike aj stratégii. Jadrové ponorky vydržia pod hladinou až pol roka, pretože sa nemusia vynoriť na dobitie batérií a jadro dodáva energiu aj na výrobu kyslíka. Počas studenej vojny slúžili USA a ZSSR na odstrašenie toho druhého, hlavne vďaka jadrovému arzenálu na palube. Energie z jadra umožňujú plavbu pod vodou rýchlosťou až 85 kilometrov za hodinu. Ako prví začali realizovať projekt jadrovej ponorky Američania, už v roku 1955 sa začala plaviť prvá ponorka len na jadrový pohon s názvom Nautilus. V ZSSR skonštruovali prvú jadrovú ponorku s názvom K-3 v roku 1958. Koncom 80. rokov bolo v ZSSR v službe asi 450 jadrových ponoriek, takmer dve tretiny všetkých na svete.
Lode na jadrový pohon zahŕňajú lietadlové lode (USA), raketové krížniky (ZSSR a Rusko), jadrové ľadoborce (ZSSR a Rusko) a nákladné lode. Jadrové reaktory používané na lietadlových lodiach sú konštrukčne takmer zhodné s reaktormi na jadrových ponorkách. Z dôvodu vyšších výkonov sú však omnoho väčšie, čo znamená väčšiu hmotnosť a zhoršenú manévrovatelnosť. V roku 1961 vyplávala prvá lietadlová loď s názvom USS Enterprise. Jej pohon zaisťovalo osem reaktorov s celkovým tepelným výkonom okolo 210 MW.
Raketové krížniky sú veľké vojnové lode určené na monitorovanie aj na útoky na viacero rôznych cieľov. Vyrábali sa v ZSSR aj v USA. Môžu chrániť námorné konvoje, vykonávať útočné operácie alebo prieskumné plavby. Prvou vojnovou loďou na jadrový pohon bol americký raketový krížnik USS Long Beach vyrobený v roku 1961.
V ZSSR spustili stavbu piatich týchto jadrových gigantov a v 80. rokoch stihli dokončiť tri z nich ešte pred pádom ZSSR (Kirov, Frunze a Kalinin). Ani jeden z nich už neslúži, aktívny je už len ich nasledovník Peter Veľký. Český Security magazín píše, že s plným výtlakom 28000 ton, dĺžkou 252 metrov a maximálnou rýchlosťou 32 uzlov je dnes asi najsilnejšou vojnovou loďou. Raketový systém P-500 Granit umožňuje Petrovi Veľkému vypáliť dvadsať rakiet na ciele vzdialené až 500 kilometrov. Jeho protiponorkovú a protivzdušnú výzbroj tvorí 96 striel dlhého doletu S-300F alebo rotačné kanóny kalibru 30 mm. Hlavná delová výzbroj sú dve delá kalibru 130 mm. Loď má dva nukleárne reaktory a dve parné turbíny, každá má výkon 70 MW. Admirála Nachimova (Jeľcinom premenovaný Kalinin) prestavujú a ako prvá loď ruskej flotily získa nové strely dlhého doletu S-400 a protilietadlový systém Polimet-Redut. Bude mať vo výzbroji aj rakety Kalibr. Bude tak silnejší než Peter Veľký, ktorý je v súčasnosti vlajkovou loďou ruskej Severnej flotily. Námorníctvo má dostať Admirála Nachimova koncom tohto roka a následne bude zrejme modernizovaný aj Peter Veľký.
Jadrové ľadoborce sú jedinou komerčne úspešnou aplikáciou jadrového pohonu slúžiacou výhradne na mierové účely, preto sa im (a civilným nákladným lodiam na jadrový pohon) venovať nebudeme.
Dňa 8. júla ruské médiá informovali, že v Severodvinsku slávnostne odovzdali špeciálnu jadrovú ponorku K-329 Belgorod (pre NATO trieda Oscar II) ruskému námorníctvu. Ako prvá ruská ponorka piatej generácie by sa mala stať prvým nosičom oceánskeho viacúčelového systému Poseidon. Na Západe prevláda názor, že Rusi vybavia svoju ponorku podvodnými torpédami s jadrovým pohonom s neobmedzeným dosahom, hĺbkou ponorenia do jedného kilometra a viac, rýchlosťou do 200 kilometrov za hodinu a jadrovou hlavicou so silou až 100 megaton. Podľa Armádneho magazínu môže byť takéto torpédo v oceáne v režime čakania neobmedzene dlho a moderné protiponorkové obranné systémy ho nedokážu odhaliť a zničiť. Navyše jadrové torpédo nepodlieha dohodám o kontrole zbrojenia a Američania teda nemajú právo požadovať od Ruska zákonný zákaz tohto zbraňového systému. Pre uvedenie nosiča Poseidonu do prevádzky vedenie USA v zásade nemôže uvažovať o jadrovej raketovej vojne proti Ruskej federácii. V súlade s tým Rusko môže brániť svoje strategické záujmy s tým, že hlavný protivník nie je schopný zaútočiť svojou hlavnou zbraňou, aj keď konflikt v Európe dosiahne úroveň veľkého konvenčného alebo obmedzeného jadrového konfliktu. „USA a ich hlavní spojenci v EÚ môžu rokovať o diplomatických spôsoboch ukončenia konfliktu na Ukrajine,“ napísali práve v deň prijatia jadrovej ponorky Belgorod do ruskej flotily nemecké noviny Die Welt. Zrejme to nebude náhoda. Torpéda Poseidon má niesť aj ponorka Chabarovsk. Pred dvomi rokmi v časopise Forbes tvrdili, že práve Chabarovsk sa stane hlavnou ponorkou 20. rokov a všeobecne ovplyvní povahu ponorkovej vojny.
AUTOR: Karol Kardoš
