Gréci majú jednu z najstarších kultúr na svete (nehovoriac o prvej známej demokracii) a do dnešného dňa sa obraciame na prameň gréckej múdrosti pre poučenie, ako dobre žiť. Majú starobylú tradíciu introspekcie a etických otázok a tiež jednu z najzdravších výživ pre srdce na svete. Gréci vedia niečo o tom, ako žiť dobrý život.
Nie sú to však len starovekí grécki filozofi, ako Platón a Aristoteles, ktorí odomkli tajomstvo zmysluplného života. Zvyšok sveta sa má tiež veľa čo učiť o zdraví a šťastí aj od zdravotných návykov a voľnočasových rituálov moderného Grécka.
Toto je 11 gréckych tajomstiev zdravého života:
Jedia zdravú stredomorskú stravu
Stredomorská strava je bohatá na zeleninu, olivy, zdravé tuky a oleje, ryby, celozrnné obilniny a červené víno (s mierou). Považuje sa za stravu s rozsiahlymi zdravotnými benfitmi, ktoré prispievajú k nižšiemu výskytu srdcových ochorení, obezity, rakoviny a Alzheimerovej choroby. Výskum, analyzujúci 1,5 milióna zdravých dospelých zistil, že tí, ktorí konzumovali stredomorskú stravu, mali nižšie riziko úmrtia na ochorenia srdca a rakovinu a znížené riziko vzniku Alzheimerovej choroby.
Dodržiavajú siestu
Gréci pevne veria v mnohé veci a jednou z nich je aj popoludňajšia siesta. V niektorých menších mestách a dedinách podniky často v polovici dňa zatvárajú a znova otvárajú až okolo sedemnástej hodiny.
„Siesta je reakciou, adaptovaním sa na horúcu klímu,“ hovorí Dimitrios Trichopoulos, grécky výskumný pracovník na Harvard School of Public Health. „Siesta je veľmi príjemným zvykom. Svojím spôsobom vám to urobí z jedného dňa dva. Pretože o 17:00 začínate znova a môžete ťahať až do 23. alebo 24. hodiny, čo nie je v našej časti sveta vôbec neobvyklé.“
Oceňujú hodnotu dobrej prechádzky
Počas teplejších mesiacov dodržiavajú obyvatelia malých dedín a miest v Grécku tradíciu každodennej prechádzky. Keď slnko zapadá, grécke rodiny chodia na pokojné a pomalé prechádzky hore a dolu hlavnými ulicami malých miest, tí, ktorí bývajú na ostrovoch, si vychutnávajú pokojnú prechádzku pozdĺž pobrežia.
Pýtajú sa na veľké otázky
Grécka filozofická tradícia je jednou z najstarších a pravdepodobne aj najbohatších na svete. Filozofickým otázkam sa darilo v kultúre starovekého Grécka a filozofi kládli významné otázky: Ako žiť dobrý život? Ako by sme mali vládnuť mestám? Čo je to morálka a ako by sme mali jednať s druhými? V mnohých ohľadoch vďačíme tradícii žiť „preskúmaný život“ starovekým Grékom. Ako Aristoteles kedysi napísal: „Vedieť, je samo o sebe počiatkom múdrosti.“
Berú pohostinnosť a veľkorysosť veľmi vážne
Grécka pohostinnosť je taká stará ako Odyseus a už vtedy natrvalo zakotvila v gréckej kultúre a rodine. Táto veľkorysosť a príjemný duch pochádza zo slova „filoxenia“, ktoré sa prekladá ako „láska k cudzincom.“ V minulosti išlo o pohostinnosť dedinčanov a obyvateľov menších miest, ktorí sa ujali cestujúcich, ktorí tadiaľ prechádzali a ponúkli im jedlo a posteľ, zatiaľ čo teraz sa za ňu vo všeobecnosti považuje pohostinnosť ponúkaná priateľmi, rodinou a známymi.
Odhalili tajomstvo dlhovekosti
Malý stredomorský ostrov Ikaria je obývaný jednou z najzdravších a najdlhšie žijúcich populácií na svete. Muži z Ikarie sa takmer štyrikrát častejšie než americkí muži dožívajú 90 rokov a často sa ešte aj v tom veku tešia dobrému zdraviu, podľa článku „Ostrov, kde ľudia zabúdajú na smrť,“ uverejneného v New York Times v roku 2012. Majú tiež nižšiu mieru depresií a demencie. Ich tajomstvo dlhého života? Čerstvá, zdravá stredomorská strava, veľa pobytu vonku a voľného času, silné rodiny a komunity a veľa spánku.
„Vstávam neskoro a vždy mám ešte aj siestu,“ povedal Dr. Ilias Leriadis, lekár z Ikari, pre New York Times. „Svoju kanceláriu pred 11-tou hodinou ani neotváram, pretože do tej doby by tam aj tak nikto neprišiel.“
Nie sú otrokmi času
„Všimli ste si, že tu nikto nenosí hodinky? Hodiny fungujú, no napriek tomu ich nikto nenosí,“ povedal ďalej Dr. Leriadis. „Keď niekoho pozvete na obed, môže prísť o desiatej alebo o osemnástej, jednoducho nás hodiny nezaujímajú.“
Ale zvyk nájsť si čas a vychutnať si trochu životného potešenia sa neobmedzuje len na Ikariu; Gréci sú známi svojím pomalším tempom života, ktoré im umožňuje nenáhliť sa a vychutnávať si rodinné aktivity, dlhé stolovanie, posedenia s priateľmi a drobné radosti života. Ako radia Manchester Evening News návštevníkom gréckych ostrovov: „Urobte si prechádzku po nábreží, kde rybári opravujú svojej siete a vykladajú svoje úlovky. Dajte si pauzu na kávu. Kúpte si čerstvý chlieb priamo z pece. Môžete si vychutnať raňajky. Tak nech deň otvorí svoju náruč. Spomaľte tempo života na také, aké majú miestni obyvatelia, filozofujte, prečítajte si dobrú knihu, kúpte sa, zdriemnite si.“
Rozprávajú príbehy
V gréckej kultúre je dodnes živou a silnou bohatá tradícia mytológie. Prostredníctvom týchto klasických príbehov o bohoch a smrteľníkoch sa deti učia klasickej múdrosti a morálnym hodnotám. Tradične prostredníctvom príbehov – ktoré náš mozog používa, aby dal nášmu životu štruktúru a zmysel – dávajú Gréci svojmu životu a svetu zmysel.
Ako napísala Arianna Huffington v knihe Bohovia Grécka: „V našej túžbe pochopiť sami seba a náš svet nám bohovia minulosti, veľmi živí aj dnes, môžu ukázať cestu do budúcnosti. Vzhľadom k tomu, že sú tak prirodzení a vo svojej božskosti takí ľudskí, môžu pomôcť liečiť rozdelenie našej kultúry na pozemské a posvätné, svetské i náboženské. V gréckych bohoch je večné a božské plne v súlade s pominuteľným a pozemským, prirodzený je božský, a preto nič nie je náhodným, ani bez zmyslu.“
Trávia čas vonku
Grécko má mierne podnebie, s teplými slnečnými lúčmi, krásnymi plážami a ostrovmi, prečo by nevyužili zdravotné výhody trávenia času vonku?
Stretávajú sa nad dobrým jedlom
Gréci milujú jedlo a posedenia s rodinou, priateľmi a členmi komunity. Je to, samozrejme, stará grécka tradícia, spájať ľudí pomocou zdravého jedla.
„Matka milovala, ako jedlo dokáže dávať ľudí dohromady,“ píše autor knihy Vyslobodenie srdca Agapi Stassinopolous. „Jedlo rozpúšťa oddelenosť medzi cudzincami. To je grécka cesta a bola to aj cesta našej rodiny. Nakŕmiť ľudí, ukázať lásku a pozornosť, cez pokrmy ako je spanakopita. Moja matka pri stole vždy vyliečila staré rany a získala si nových priateľov. Ona nám pripomenul, že tým, že niekoho vylúčime, popierame samých seba a oberáme sa o príležitosti rásť a žiť.“
Vedia, kde hľadať šťastie
Stoicizmus bol jednou zo starovekých gréckych škôl, založenou v Aténach. Stoici verili, že stres a nešťastia nie sú dôsledkom vonkajších udalostí, ale skôr výsledkom našich vlastných vnútorných rozhodnutí a teda, že šťastie možno nájsť iba vnútri. Stoický filozof Epictetus povedal, že jediný spôsob, ako nájsť šťastie, je hľadať ho vnútri, „prestať sa starať o to, čo nie je v našich silách alebo na našej vôli.“
„Stoicizmus padol do úzadia, pretože ponúkal bezpečnosť a mier v čase vojny a krízy,“ napísal redaktor HuffPost Jimmy Soni v svojej knihe Posledný obyvateľ Ríma, ktorá je biografiou významného stúpenca stoicizmu, Cata mladšieho. „Zásady stoicizmu nesľubujú materiálnu bezpečnosť alebo mier v posmrtnom živote, sľubujú však neotrasiteľné šťastie v tomto živote.“
Preložené z Huffingtonpost.com