Lao-c’ (Starý majster) alebo Li Er, známy aj pod menom Tan, bol najvýznamnejší predstaviteľ taoizmu a pripisuje sa mu autorstvo najprekladanejšej čínskej knihy Tao Te ťing – Knihy o tao a cnosti, dielo ťažko zrozumiteľné, písané básnicko-mystickým jazykom. Lao-c’ netúžil po sláve, napriek tomu patrí k najslávnejším postavám čínskych dejín. Bol to človek, ktorého dielo a myšlienkové vplyvy sa stali jedným z najdôležitejších pilierov nielen taoistických, ale aj všeobecných čínskych predstáv.
Podľa veľmi dôsledného historika S’ma Čchiena pochádzal zo štátu Čchu z osady Li. Putoval po ríši a zbieral, zapisoval piesne, legendy, zvyky a ústne tradované udalosti a to, čo počul, musel zapísať primeranými znakmi. Ako cisársky archivár/knihovník zotrvával v službách cisárskeho dvora, ale rozčarovaný morálnym úpadkom, intrigami a krutosťou feudálnych vládcov nakoniec z cisárskeho dvora odišiel na byvolovi na západ.
Ako spomína Martin Palmer v knihe Taoizmus, zvrat „ísť na západ“ znamená umrieť. Západ je v čínskej mytológii krajina posmrtného života. Lao-c’ sa narodil v roku 571 p. n. l. a zomrel okolo roku 517 p. n. l. Toto historické obdobie sa nazýva „Od jari do jesene“. Charakterizujú ho bohato zdobené bronzové a nefritové predmety a intelektuálne vysoko rozvinutý kultúrny život vtedajšej Číny. Oblasť okolo jaskyne Wulaodong, kde zomrel a bol pochovaný, sa nazýva rodiskom bohov, na vrchole sú ruiny Paláca kráľovnej Matky a kláštor Lou-kuan-tchaj, kde odpradávna uchovávajú stélu s textom (s neskorším prepisom, pôvodný Lao-c’eov vyrytý text už postupom času zvetral) Tao Te ťingu. Na oltári je socha Lao-c’eho s monádou jin-jang a ôsmimi trigramami, ktoré odpovedajú dnešnej modernej binárnej sústave. Vrch sprevádza legenda, ako veliteľ tunajšej pevnosti vybehol v ústrety starcovi v pestrých šatách, sediacemu na byvolovi. Starca sprevádzal purpurový oblak, ktorý predznamenával príchod šeng žen, čiže dokonalého človeka. Starcom bol už vtedy široko-ďaleko známy Starý majster Lao-c’.
Veliteľ ho pozval do pevnosti a poprosil, aby zvečnil svoju filozofiu aj pre ostatných. Lao-c’ teda vyryl do kameňa na južnej strane Tao Te ťing s dĺžkou 5000 znakov. Ľudia sem chodili opisovať text alebo sa ho učili spamäti a postupne sa toto taostické miesto rozrástlo aj s budovami pre pútnikov a existovalo až do vyčíňania Červených gárd počas Kultúrnej revolúcie v rokoch 1966 – 1976. Za obeť sfanatizovaným maoistom padlo medzi tisícročnými cédrami aj staré ginkgo v Lao-c’eovom pamätníku, ktoré tu rástlo po tisícročia. Ako spomínala pred rokmi sinologička a špecialistka na čínsku filozofiu Marina Čarnogurská: „Veľmi zaujímavá je však na ňom jedna vec: napriek tomu, že má až skoro po korene vypálený a vykynožený kmeň a dnes z neho už existuje iba západná polovica obvodovej kôry, cez túto kôru sa mu dostávajú živiny hore do koruny, pretože táto jeho troska má stále ešte pomerne veľkú zelenú korunu. V miestnych dedinčanoch to vyvoláva taký údiv, že pred strom postavili malý oltárik a chodia tam vykonávať obetné obrady „duchovi“ stromu ginkgo. Duch Lao-c’a je teda v tej dnešnej zdevastovanej ruine, ktorá po pamätníku zostala, uctievaný aspoň takto, cez „zázračne“ sa zelenajúci vypálený strom.“
Od 80. rokov minulého storočia niektoré stavby zreštaurovali a stromy s bambusovými hájmi sú chránené. Dnes po zrekonštruovaní a prebudovaní sa Lao-c’eov pamätník stal nielen taoistickým, ale aj významným turistickým miestom. Každoročne sa tu v 15. deň druhého lunárneho mesiaca, v deň narodenín Lao-c’, stretnú tisícky ľudí, aby sa prišli pokloniť jeho pamiatke. Významným sviatkom je aj zimný slnovrat, keď sa oslavuje znovuzrodenie a návrat Slnka. Vďaka Celočínskej taoistickej asociácii a veľkej finančnej podpore od čínskej vlády bolo miesto obnovené na veľkolepý taoistický pamätník. Lao-c’eho filozofia sa zaoberala metafyzickou podstatou bytia, v ktorom je naša planéta, vesmír a ľudia len jednou súčasťou podliehajúcou zákonitostiam jin a jang.
AUTOR: Vladimír Líška
