Obnova povojnovej ekonomiky západného Nemecka prebiehala v období 1948 – 1967 takým závratným tempom, že sa aj v angličtine udomácnilo jeho nemecké pomenovanie Wirtschaftswunder. Na svoj hospodársky zázrak sú obyvatelia Spolkovej republiky dodnes oprávnene hrdí. Na jeden z jeho sprievodných znakov v podobe zmrzačených detí narodených ženám, ktoré v prvých týždňoch tehotenstva požili medikament talidomid s obchodným názvom Contergan, však hrdí byť nemôžu. Ukázalo sa, že bol teratogénny. Inak povedané: narušoval vývoj jedného alebo viacerých orgánov embrya.
Vraj neškodný
Wikipédia charakterizuje talidomid ako látku používanú najčastejšie ako sedatívum (prostriedok na upokojenie) a hypnotikum (látku navodzujúcu stav podobný spánku). Pod obchodným názvom Contergan spôsoboval tzv. fokoméliu, pri ktorej sa nevyvinie stredná časť paže, a tak prsty vyrastajú v podstate priamo z ramena, malformácie očí, uší a hluchotu, poruchy srdca a obličiek, malformácie tráviaceho systému. Z veľkého počtu prípadov, ktoré boli dobre zdokumentované, keď matka s určitosťou užívala talidomid v začiatkoch tehotenstva, bolo možné vymedziť spektrum malformácií, ktoré možno pripísať lieku: absencia ušnice s hluchotou, poruchy svalov oka a tváre, absencia alebo hypoplázia ramien, palec s tromi kĺbmi, poruchy stehennej a holennej kosti, malformácie srdca, čriev, maternice a žlčníka. Kvôli týmto účinkom sa narodilo celosvetovo viac ako stotisíc postihnutých detí bez nôh, rúk, uší a s rôznymi malformáciami.
Počiatky Conterganovej aféry, ktorá naplno prepukla v roku 1961, siahajú do rozhodnutia starobylého švajčiarskeho chemicko-farmaceutického koncernu Gesellschaft für Chemische Industrie Basel z roku 1954 zriecť sa ďalšieho vývoja potenciálneho utišujúceho prostriedku talidomidu. Vedenie spoločnosti so sídlom v Bazileji ho zrejme vyhodnotilo ako príliš rizikový, no nebránilo nemeckej spoločnosti Chemie Grünenthal pustiť sa do experimentovania s jeho úpravou a využitím na lukratívnom trhu s hypnotikami a sedatívami v mladej a dravej Spolkovej republike Nemecko. Západonemecký štátny útvar vznikol zlúčením okupačných sektorov USA, Veľkej Británie a Francúzska v máji 1949. Za svoj zrod vďačil rozhodnutiu nového svetového hegemóna – USA, vybudovať z neho výkladnú skriňu kapitalizmu na európskej pôde, čerstvo rozdelenej železnou oponou.
Kapitálová prevaha Západu bola vtedy zdrvujúca a Spolková republika prechádzala búrlivým rozvojom. Tempo života radových občanov, a najmä mladej generácie sa dramaticky zrýchľovalo. Povojnová demografia, charakterizovaná neprehliadnuteľným prebytkom žien nad mužmi, poskytovala príslušníčkam nežného pohlavia všestranné príležitosti pracovného a osobného uplatnenia. Dlho a tvrdo pracovali, a najmä vo veľkomestách sa i zabávali. Mnohé z nich si skracovali dobu potrebnú na večerné usínanie hltaním uspávacích piluliek.
Farmaceutické koncerny zaznamenávali zároveň stúpajúci dopyt po sedatívach, a to takých, ktoré by nevytvárali závislosť. Ak by po talidomide – zavrhnutom opatrnými Švajčiarmi, nesiahli farmaceuti z Chemie Grünenthal, pustili by sa do skúmania jeho komerčného využitia súperi z branže. Hoci americká okupačná správa počas operácie Paperclip presťahovala do USA tisíce nemeckých vedcov vrátane chemikov, ostali ich aj potom v Spolkovej republike hojné počty. Už počas prvej povojnovej dekády revitalizovali západonemecký chemicko-farmaceutický priemysel a naučili sa využívať lobistické skupiny na ovplyvňovanie členov parlamentu, vlády a masmédií. Predkladali argument, voči ktorému sa nedalo namietať. Nazýval sa posttraumatický syndróm.
Psychické jazvy vo veľkom
Postihoval mužov i ženy. Milióny vojakov, ktorí prešli peklom bojov na európskych frontových líniách a vrátili sa domov, boli psychicky postihnutí. Ešte vyššie počty žien a detí, ktoré prežívali posledné dva roky vojny v zázemí nemeckých miest, systematicky ničených kobercovými náletmi angloamerického letectva, ostali duševne otrasené. Medzi následky posttraumatického syndrómu, s ktorým sa civilné obyvateľstvo bombardovaných, ostreľovaných, spaľovaných a vyvražďovaných miest musí neraz doživotne vyrovnávať, patria opakované nočné mory a desivé sny. Nedobrovoľnými zákazníkmi farmaceutických koncernov sa tak po roku 1945 stali muži a ženy vo fertilných vekových segmentoch v Nemecku, ale aj v okolitých oblastiach Európy. Keď už sme pri moderných dejinách, stojí za námahu varovne prebehnúť po časovej osi cez Kóreu, Vietnam, Juhosláviu, Líbyu a Sýriu až po osemročné psychické terno žien a detí v ostreľovanom Donecku v období 2014 – 2022.
Všade tam – aj inde – sa ženy v plodnom veku chceli, chcú a potrebujú vrátiť po ukončení vojnového utrpenia späť do normálu, kým im ešte spoľahlivo tikajú biologické hodiny. Farmaceutický priemysel má a musí poskytovať – ak je to nevyhnutné, medikamentózne barličky. Medzi také patria preparáty proti úzkosti, nespavosti, ale i typickej rannej nevoľnosti tehotných žien.
Farmaceutický priemysel sa dokáže zhostiť tejto úlohy pomerne zdarne, ak udrží na uzde ziskuchtivosť majoritných akcionárskych klanov. V tomto ohľade vedenie spoločnosti Chemie Grünenthal zlyhalo, keď neodolalo chamtivosti a nezabránilo čarovaniu s metodikou klinického testovania talidomidu. Mohlo sa oháňať argumentáciou, akú používajú súčasné farmaceutické kartely: odvolávaním sa na stav zdravotnej núdze.
AUTOR: Patrik Sloboda
