Staré príslovie hovorí, že sa nás zima môže opýtať, čo sme robili v lete. Vo svojom okolí som nevidel veľké prípravy na zimu bez možných dodávok plynu, elektriny, palív, hoci naši a európski politici sa na pokyn svojich amerických pánov všemožne snažia, aby sme takúto zimu zažili. Ich sľuby, že máme zásoby plynu na zimu, sú blúznenie. V januári 2009 sme tiež mali zásoby – a vydržali sme s nimi týždeň. Nebyť spätného toku ruského plynu z Nemecka, nastala by apokalypsa už vtedy. Ak by Rusko použilo zimu proti svojim nepriateľom podobne ako za čias Napoleona a Hitlera, zažijeme dobu ľadovú už tento rok.
Ak čítate návod, ako sa vyhnúť podchladeniu, v lete, môže sa vám zdať nezmyselný. Ale všetko je relatívne. Počas minulého leta sme sa ubytovali v hoteli a kvôli vysokej nočnej teplote sa tam nedalo spať. Nasledovnú noc sme spali v aute pod lesom len pár kilometrov ďalej a triasli sme sa od zimy, hoci sme sa naobliekali a mali sme spacie vaky použiteľné podľa návodu do -25 °C.
Aj počas horúceho dňa sa môžete podchladiť – napríklad vo vode, ktorá odvádza teplo až 27- -krát rýchlejšie ako vzduch. Podobne pri jazde na motocykli, kde rýchly prúd vzduchu pri nehybnosti tela a nevhodnom oblečení môže po čase spôsobiť podchladenie aj v letnom období. Ale s použitím špeciálneho motocyklistického oblečenia som zvládol cestu po diaľnici Trnava – Bratislava na motocykli bez pocitu chladu pri teplote -13 °C.
Podchladenie (hypotermia) je stav, keď je telesná teplota nižšia, ako je potrebná pre metabolizmus. Ľudský organizmus má lepšiu odolnosť voči nízkym teplotám než proti vysokým. Ale aj tu zohráva svoje faktor dedičnosti, pohlavie, odpočinok, dostatok tekutín a kalórií, vek, tukové zásoby, hrúbka kože, oblečenie, otužovanie, psychický a zdravotný stav, tréning v otužovaní.
Ľudia pochádzajúci z juhu – napríklad z oblastí Afriky, kde je trvale vysoká teplota, nie sú prispôsobení nízkym teplotám a pri nedostatku kúrenia budú mať ťažké následky hlavne ich deti. Preto v západnej Európe, kde tvoria významnú časť populácie, hrozia vzbury, občianske vojny a povstania týchto komunít proti vládam. Úplne inak reagujú na podchladenie potomkovia Eskimákov, ktorí po tisíce rokov spávali nahí v snehových iglu, kde bola teplota okolo nuly, aby sa ich dom neroztopil.
Mnohé vedecké štúdie dokázali, že tzv. očkovaním proti Covid-19, izoláciou pri lockdownoch, náhubkami sa významne znížila imunita populácie proti všetkým chorobám. Pri podchladení je človek oslabený a náchylnejší na choroby. Pri umelo vyvolávanom nedostatku potravín a hygieny (príkazy nepoužívať teplú vodu v krajinách EÚ) takisto rastie chorobnosť obyvateľstva. Je možné, že ide o zámer elít – kombináciou „očkovania“, náhubkov, izolácie, hladu a chladu dosiahnuť nimi propagovanú depopuláciu.
O podchladení organizmu hovoríme, ak teplota telesného jadra klesne pod 35 °C. Môže sa tak diať pri náhlej a krátkodobej expozícii, napríklad v studenej vode alebo pri športovaní či inej činnosti v extrémne nízkych vonkajších teplotách. Podchladenie nastane aj vtedy, ak je človek dlhodobo vystavený teplote pod 15°C, teda stačí dlhodobý pobyt v miestnosti, kde je teplota okolo 15 °C pri zníženej fyzickej aktivite a zníženom metabolizme – napríklad v spánku. Vtedy hrozí nebezpečenstvo podchladenia rovnako ako pri mraze, dokonca s horšími dôsledkami.
Ak teplota telesného jadra (hlava, trup) klesne pod 28 °C, nie je bez cudzej pomoci a opätovného externého ohrievania organizmu možné prežiť. Najviac sú na podchladenie náchylné malé deti. Majú malé množstvo podkožného tuku a ešte nevyvinutú termoreguláciu.
Najčastejšou príčinou podchladenia je v súčasnosti alkoholizmus, drogová, lieková závislosť, mentálne poruchy, chronická hypotermia sa často vyskytuje u bezdomovcov. Druhou veľkou skupinou sú pracujúci vo vonkajších podmienkach a športovci, poľovníci, rybári, horolezci, surfisti, jachtári, plavci. V mokrom odeve pri slabom vetre a teplote vzduchu 15 °C nastane podchladenie do jednej hodiny.
Väčšina ľudí toleruje mierne podchladenie bez významného poškodenia. Pri poklese telesnej teploty do strednej hypotermie sa popisuje úmrtnosť 5 % u zdravých jedincov, ale až 50 % u starších ľudí s pridruženými ochoreniami. Pri ťažkej hypotermii pod 28 °C je úmrtnosť až 80 %, prežívajúci majú často trvalé nervové následky.
Príznaky podchladenia sú duševný útlm, zmätenosť, svalová triaška, poruchy jemnej motoriky, porucha reči, koordinácie pohybov. Nasleduje spavosť, dezorientovanosť, spomalené reflexy, porucha vedomia, srdcové arytmie, studená koža, bezvedomie, zástava srdca. Pamätám si skutočný príbeh, ako si dve ženy s chlapcom v zime chceli odpočinúť pri túre v snehu. Chlapec chodil, behal okolo nich a hýbal sa – jediný prežil, obidve zaspali a zomreli v priebehu hodiny na podchladenie. Vraj sa pri takomto zaspávaní sníva, že ste v príjemnom teple, ale mňa vždy zobudila triaška.
Ochrana proti podchladeniu
Koža, podkožie a tuk sú tepelnými izolátormi – tuční ľudia a zvieratá majú výhodu. Chránia organizmus pred priamymi stratami tepla. Vhodne zvolené oblečenie dokáže znížiť straty tepla až na polovicu, špeciálne oblečenie až na jednu šestinu. Dôležité je vrstviť oblečenie. Lepšie izoluje viac tenkých vrstiev ako jedna hrubá. Mokré oblečenie – po zmoknutí, páde do vody, prepotení – naopak, zvyšuje straty tepla až 20-násobne.
AUTOR: pplk. Ing. Peter Sabela
