Védska literatúra je staršia ako židovská alebo grécka, patrí k najstarším zachovaným dokumentom ľudského myslenia, tvrdí Džaváharlál Nehrú v knihe Objavenie Indie. Pôvodná indická kultúra stála na pozostatkoch dávneho, oveľa staršieho systému a podobne ako civilizácie Južnej Ameriky ju zničila kataklizma. Podľa védskej filozofie prechádza vesmír nekonečným cyklom tvorenia a ničenia.
Už v 4. storočí p. n. l. tu napríklad existovali nemocnice pre zvieratá, ale Indovia vynikali predovšetkým v lekárstve, architektúre, matematike, zaviedli nulu, desiatkovú sústavu, používanie záporného znamienka, pri delení času prišli k najmenšej jednotke 1/17 sekundy alebo sa počítalo s číslami až 1018. Nehrú tvrdí, že Budha sa už v mladosti naučil pomenovať základné hodnoty až do 1050. India je spirituálna krajina s desiatkami tisíc chrámov; len v meste Váránasí je ich viac ako tisíc. Z posvätnej hinduistickej trojice bohov Brahma, Višnu a Šiva je Brahma – pán stvoriteľ, modrý boh Višnu – ten, ktorý udržiava vesmír, má 9 avatár (vtelení), okrem iných Krišnu a Budhu, Šiva – boh ničiteľ, pán jogy. Je mu zasvätená väčšina chrámov v Indii, kým Brahmovi len veľmi málo.
Staršie chrámy sa tesali do skál tým, že sa odstraňovala nadbytočná hmota. V Indii je 1500 kamenných štruktúr, z ktorých najstaršie sú datované do roku 260 p. n. l. Kamenné komnaty vytesané do skál v kopcoch Barabar v Biháre, v tvrdej žulovej hornine s dokonalo vyleštenými stenami, stĺpmi a pravouhlým pôdorysom, sú ukážkami precíznosti starých majstrov. Jaskynné svätyne v Barabarských horách boli určené pre mníchov a askétov, aby mohli v tichu, tme, v pokoji rozjímať a prespevovať mantry. Svätyne mali plochy, ktoré odrážali zvuk s výraznou ozvenou. Umelá jaskyňa Sudama v ležiacom brale pripomína skôr protiatómový kryt. Bola zasvätená vládcom Ašókom, pre sektu askétov zvaných Ajivikovia.
Táto fatalistická sekta nahých mužov verila v absenciu slobodnej vôle, v predurčenosť všetkého a v nemožnosť vymanenia sa z kolobehu zrodenia a smrti. Jaskyňa Lomas Rishi je pravdepodobne najznámejšou z jaskýň Barabar, pretože má krásne vyrezávané dvere. Nachádza sa na južnej strane žulového kopca a susedí s jaskyňou Sudama. Pozostáva z dvoch miestností: obdĺžnikovej s rozmermi 9,86 x 5,18 m a kruhovej miestnosti s priemerom 5 m.
Jaskyne v Adžante zo 6. storočia boli bohato zdobené sochami a dekoratívnymi motívmi. Považujú sa za majstrovské diela indického umenia. Zo 7. storočia pochádzajú chrámy v Mahábaltpurame, svätyne vytesané a vyhĺbené do skaly s menšími pyramídovými strechami a valenými klenbami. Stredobodom kompozície na reliéfe sú detaily s hadími božstvami.
Chrám Kailása, 30 m vysoký, zasvätený Šivovi, v Éllóre v štáte Maháraštra, je skutočným zázrakom indickej architektúry. Pôsobí ako vyrezaný laserom do jedného kusa skalnej steny. Je to najväčšia monolitická štruktúra na svete, pri ktorej bolo treba odstrániť 200000 ton horniny. Ťažko uveriť tvrdeniu, že ho v 8. storočí vytesali len dlátami a kladivkami, vrátane sôch rôznych veľkostí – a všetko len z jedného kusa skaliska. Vojnychtivý islamský panovník Aurangzeb, známy mimoriadnou krutosťou aj ku svojej vlastnej rodine, dal zničiť mnoho chrámov, ale skalný chrám Kailása odolal takmer bez poškodenia.
Moslimské vpády prerušili dramaticky kultúrny rozvoj mnohých indických štátov. Islamské dobyvačné vojsko prišlo do Pandžábu už v roku 775 a postupne dosiahlo jeden za druhým všetky štáty, tvrdí Jeannine Auboyerová v knihe Umenie Orientu. Na druhej strane vystavali v Indii aj množstvo veľkolepých stavieb z materiálov zo zničených hinduistických chrámov. Zo svätýň tesaných do skál sa začali stavať voľne stojace stavby. Najbežnejšia architektúra v Indii bola nagara v severnej časti a drávidská v južnej Indii.
Chrámy vynikajú dokonalým spracovaním a opracovanými detailmi. Sanskritské stavebné manuály spísali pravdepodobne brahmani a stavebných prác sa zúčastnili všetky kasty pod vedením brahmanov. Indická spoločnosť je členená podľa upanišád na štyri vrstvy: brahmani (kňazi), kšátrijovia (vojaci), vaišjovia (obchodníci a roľníci) a šúdrovia (sluhovia a robotníci). Návody na stavbu miest, pevností a palácov, ale aj tvorbu ikon poskytovali texty Vastu šástra. Stavby museli byť dokonalé, s dôrazom na náboženské výjavy a radostné scény, bez bojových scén a obrazov smrti. Proporcie, kompozíciu a princípy predpisovali texty Shilpa shastras. Architektovi pritom ponechali určitú slobodu v kreativite, preto by sme len ťažko hľadali dva úplne rovnaké chrámy.
AUTOR: Vladimír Líška
