Zvieratá majú obrovský energetický potenciál. Pes nie je len dobrý strážca, lovec, vyhľadávač drog a osôb, ale aj láskavý liečiteľ. Jeho príjemné teplo (pes má vyššiu telesnú teplotu ako človek) a kontakt vo väčšej či menšej miere obľubuje snáď každý – okrem alergikov. V starovekom Egypte mali psy svoje mesto – Cynopolis, kde boli chránení, mumifikovali ich a rituálne pochovávali. Zlé zaobchádzanie so psami trestali Asýrčania a Babylončania verejným bičovaním. Čím bol pes starší a skúsenejší, tým bol trest vyšší. V čínskej knihe obradov Li-ťi z roku 500 p. n. l. sa písalo, že pes je zviera, ktoré vie odhadnúť povahu ľudí a ich úmysly, preto si ich brali páni na hostiny, aby boli chránení pred nechceným obťažovaním.
Keď sa Odysseus po 20. rokoch vrátil od vlasti, jediný, kto ho spoznal, bol jeho verný pes Argo, aj keď už slepý a zanedbaný. Nie nadarmo boli v antickom Ríme častým námetom na náhrobkoch práve psy – pre ich lásku a oddanosť až za hrob. Germáni pochovávali psa spolu s pánom. Skýti na Kryme pri Simferopole pochovávali s náčelníkom do mauzólea aj jeho najobľúbenejšieho psa. Psy boli obľúbené takmer všade, až v neskorom stredoveku vplyvom katolicizmu nastala zmena a pes sa začal považovať za tvora bez duše. Islam zašiel ešte ďalej a považoval psov za nečistých. Ale v kláštoroch vo Švajčiarsku a v Anglicku v 18. storočí už mnísi používali psov pri starostlivosti o duševné chorých. V Japonsku šógun Cunajoši Tokugawa v 17. storočí zaviedol psiu daň na zriaďovanie psích útulkov.
To, že je pes najlepší priateľ človeka, anjel so štyrmi labkami, nie je len naivné infantilné konštatovanie. Pes svojím správaním, vernosťou, radosťou zo života tu a teraz vrátil mnohým chuť do života. Kanisterapia, teda terapia za pomoci psov, je použiteľná ako pomocná metóda pri rôznych diagnózach, pri citovej deprivácii, apatii, úzkostiach, depresiách, v geriatrii, pri telesnom a mentálnom postihnutí, pri autizme, Downovom syndróme, skleróze multiplex, pri detskej mozgovej obrne, povzbudzovaní imunity, ale aj pri hyperaktivite. Psy majú upokojujúci vplyv, odvádzajú pozornosť od bolesti, často je to vôbec prvýkrát, čo sa deti po veľmi dlhom čase smejú a sú v pohode, pretože prebúdzajú pozitívne emócie a radosť zo života.
Cieľom kanisterapie je použitie psov na liečenie ľudí, na zlepšenie ich fyzického a psychického stavu, jednak v domácom prostredí alebo s terapeutom, ktorý navštevuje pacientov. Pes musí mať vhodný charakter, ovládať základné povely, byť tolerantný k ľuďom, musí byť vyrovnaný, s pokojnou povahou, aby nereagoval agresívne na nečakané situácie. Musí byť pokojný za každých okolností, mať kanisterapeutické skúšky a nesmie byť bojazlivý, ani agresívny, dominantný a, samozrejme, čistý a zdravý. Zviera musí vydržať telesný kontakt, musí strpieť hladkanie od cudzích osôb, malo by mu to byť príjemné a baviť ho to, nesmú mu prekážať prudké pohyby, ani rôzna intenzita hlasu, prítomnosť palíc, bariel, invalidného vozíka. Preto sa takýto pes pripravuje na svoje poslanie už od šteňaťa a je cvičený na rôzne situácie.
Na terapiu sa hodia predovšetkým plemená ako border kólia, labrador alebo zlatý retríver. Aj človek pracujúci s takýmto psom musí byť empatický k ľuďom, kanisterapeut musí mať sociálne cítenie, pracovať so zdravotne postihnutými, musí byť vyrovnaný a pokojný. Kanisterapia núti človeka k prechádzkam, čím zlepšuje jeho fyzickú a psychickú kondíciu, zlepšuje kvalitu života pri liečbe, ale aj pri umieraní. Kladný vplyv terapie sa osvedčil u veteránov z prvej aj druhej svetovej vojny. Psy pomáhali nájsť duševnú rovnováhu po vojnových traumách a odvádzali pozornosť od zranení.
V novodobej histórii sa terapeutickým metódam za pomoci psov venoval psychológ Boris M. Levinson v rámci detskej psychoterapie v 70. rokoch v USA. Podarilo sa mu nadviazať kontakt s chlapcom, až keď doniesol do ordinácie psa. Zistil, že zvieratá urýchľujú terapeutický proces, lebo fungujú ako prechodné objekty. Dieťa si najprv vytvorí vzťah ku zvieraťu, až potom k terapeutovi. Levinson si všimol, že 33 % klinických psychológov v USA používa pri svojej práci psy, ktoré posilňujú pozitívny prístup k životu.
AUTOR: Vladimír Líška
