Viacerí čitatelia nás upozornil, že v januárovom čísle chýba koniec článku o kombinácii potravín. Z textu vypadlo len niekoľko posledných slov, ale aj tak sa za túto tlačovú chybu ospravedlňujeme a pre poriadok zverejňujeme celý text článku tu na našom webe:
Dáte si niekedy jablko za výdatným obedom? Mávate k mäsu zemiakovú prílohu alebo knedľu? Obľubujete sladký dezert po hlavnom chode? V našej zemepisnej šírke nie sú takéto stravovacie návyky ničím neobvyklým. Ale ani hnačky, zápchy, plynatosť, obezita, vysoký cholesterol, zadržiavanie vody v tele, celulitída, žalúdočné vredy, pálenie záhy či iné zdravotné problémy súvisiace s trávením nie sú u nás zriedkavé. Môže za to skladba nášho jedálneho lístka, ktorá úplne ignoruje základné chemické princípy.
Jedna zo základných chemických poučiek hovorí, že zásady a kyseliny sa vzájomne neutralizujú. V našom prípade ide najmä o tráviace enzýmy. Ak zjeme bielkoviny, v žalúdku sa uvoľní kyselina chlorovodíková a pepsín, ktoré majú kyslý charakter. Majú rozložiť bielkoviny na základné stavebné prvky (animokyseliny) tak, aby ich naše telo mohlo vstrebať a zužitkovať.
Pri sacharidoch prebieha trávenie úplne inak. Začína sa už pri prežúvaní v ústach, kde sa uvoľňuje amyláza, ptyalín a ďalšie zásadité tráviace enzýmy podporujúce štiepenie cukrov a škrobov. Ale ak v jednom jedle skonzumujeme bielkoviny aj sacharidy (typická kombinácia mäsa so zemiakmi/knedľou/ryžou), enzýmy sa vzájomne zneutralizujú a potrava ide nenatrávená do čriev, kde spôsobuje nadúvanie a pocit plnosti, prípadne zápchu či iné problémy.
Aby sme predišli takejto kolízii pri trávení, je potrebné uvedomovať si, čo vlastne v jednom jedle jeme. Pre ľahké vysvetlenie a zapamätanie správneho kombinovania potravy si rozdelíme potraviny do niekoľkých skupín.
Prvá skupina: ovocie
Ovocie sa ďalej delí na sladké, polosladké a kyslé (to si vie každý podľa chuti určiť sám), pretože obsahuje rôzne množstvo jednoduchých cukrov ako glukóza, fruktóza a pod. V prípade, že ovociu v tom nebráni iná potrava, prechádza žalúdkom rýchlo – trvá to asi 15 – 20 minút. Ale ak pred ovocím zjeme niečo iné ako ovocie, stretnú sa jednoduché cukry z ovocia s nestrávenou potravinou z inej skupiny a začne proces fermentácie (kvasenia), pri ktorom sa vytvára alkohol. Práve toto kvasenie má za následok tvorbu nepríjemne zapáchajúcich plynov a nadúvanie.
Preto platí pravidlo, že ovocie treba jesť na prázdny žalúdok a nekombinovať ho s inými skupinami potravín. Úplne ideálne je dať si ovocie na raňajky. Vysoký obsah vlákniny prečistí črevá od nestrávených zvyškov potravy, ktorá sa v nich nachádza ešte z predchádzajúceho dňa (toto platí najmä pre tých, ktorí majú v obľube jesť neskoro večer alebo pred spaním) a doplní telu vitálne dôležité vitamíny, enzýmy a minerály. Každému ovociu treba dať minimálne 20 minút na to, aby sa stihlo stráviť (pri sušenom ovocí je to raz tak dlho), a až potom je vhodné zjesť niečo iné. Takže ak si neviete predstaviť ráno bez pečiva či praženice, urobíte dobre, ak si doprajete ovocie na desiatu alebo poobede. Verte, že telo sa vám poďakuje. Pomáha mu to zbavovať sa odpadových látok.
Pri ovocí platí ešte jedno pravidlo – nemalo by sa kombinovať sladké ovocie s kyslým. Sladké ovocie má výrazne vyšší obsah jednoduchých cukrov, kým kyslé obsahuje viac vody a mohlo by sa stať, že pre citlivejšie tráviace ústrojenstvá bude takáto kombinácia o niečo ťažšie stráviteľná. Vhodná kombinácia je sladké s polosladkým a polosladké s kyslým, alebo radšej vôbec nemiešajte. Nikdy neslaďte ovocie cukrom! Ak už musíte, pridajte radšej med, hroznový cukor, javorový, agávový sirup či iné prírodné sladidlo (ani trstinový cukor sa k ovociu nehodí, lebo na rozdiel od spomínaných sladidiel je to zložený cukor). Zvláštnou podskupinou v rámci ovocia sú melóny. Majú najvyšší obsah vody a trávením doslova preletia, preto nesmú byť kombinované s ničím iným, dokonca ani so žiadnym ovocím!
Druhá skupina: zelenina
Snáď všetci sme sa už niekedy stretli s tvrdením, že paradajka je ovocie. A keďže nie je zelenina ako zelenina, aj túto skupinu si rozčleníme na podskupiny. Prvou podskupinou je zelená listová zelenina – rôzne druhy šalátov, kel, rukola, valeriánka poľná (ľudovo alebo z češtiny poľníček)… Pri tomto druhu zeleniny platí jedinečné pravidlo: je to výnimočná skupina potravín, ktorá sa môže kombinovať úplne so všetkým, a navyše je jej konzumácia veľmi prínosná. Uľahčuje trávenie bielkovín aj tukov. Do tejto kategórie radíme aj uhorku, lebo sa trávi rovnako, a tiež sa môže kombinovať s ostatnými skupinami.
Ďalšou podskupinou sú paradajky. Áno, znie to síce smiešne, ale paradajky sú jedinečné tým, že sú v podstate aj ovocie, aj zelenina. Mali by patriť do kategórie kyslého ovocia, avšak obsahujú podstatne menej cukrov, a preto sa dajú kombinovať ako zelenina. V tomto prípade odporúčam každému vypozorovať, či mu kombinovanie paradajok s inými druhmi potravín robí dobre alebo nie, pretože je to individuálne v závislosti od citlivosti trávenia. Problematickou kombináciou by mohlo byť spojenie paradajok a bielkovín.
Treťou podskupinou je škrobová zelenina, kam patrí kukurica, tekvica, mrkva, hrášok, červená repa. Škrobová zelenina sa môže kombinovať so zemiakmi a inou zeleninou, no nie je vhodná ku strukovinám, ani obilninám (ide predovšetkým o tie prípady, keď je konzumovaná v surovom stave; varená škrobová zelenina už neobsahuje toľko škrobu, a preto sa môže kombinovať aj s obilninami, ako je napr. ryža).
Ostatná zelenina, ako napr. brokolica, karfiol, špargľa, kapusta, fazuľové lusky či koreňová zelenina sa dá pomerne dobre kombinovať s hocičím okrem ovocia (výnimkou je zeler, ktorý môžeme kombinovať aj s ovocím). Neobsahuje ani cukry, ani škroby, preto v reakcii s iným jedlom nevyvoláva kvasenie. Je dobrým doplnkom k bielkovinám.
Tretia skupina: bielkoviny
Bielkoviny sú tvorené mäsom, vajcami, mliečnymi výrobkami, orieškami, semienkami a suchými strukovinami. Rada by som podotkla, že živočíšne potraviny nepatria do bielkovín preto, lebo by mali výrazne vyšší obsah bielkovín ako rastlinná potrava. Je to preto, lebo okrem bielkovín neobsahujú ani škroby, ani cukry, preto na ich trávenie treba kyslé tráviace enzýmy. Na porovnanie: taká šošovica alebo brokolica obsahuje približne rovnaký podiel bielkovín na 100 g váhy ako hovädzie mäso (šošovica dokonca viac).
Bielkoviny by sa mali jesť samostatne, nesmú sa v žiadnom prípade kombinovať so zložitými cukrami, obilninami, škrobmi, ani ovocím. Ideálne je jesť ich iba v kombinácii so zelenou listovou zeleninou alebo zeleninou s nižším obsahom škrobov (prípadne dusenou škrobovou zeleninou). Ak toto pravidlo nedodržiavame, čo je v našich podmienkach takmer pravidlom, trpí náš tráviaci systém. Nenatrávená potrava ide do čriev a je tam príliš dlho (ešte horšie je to u ľudí, ktorí poriadne neprežúvajú a jedlo hltajú alebo jedia príliš rýchlo), pretože tráviace enzýmy, ktoré ju mali natráviť, sa pre nesprávnu kombináciu vzájomne zneutralizovali. V črevách tak prebiehajú hnilobné procesy zapríčinené zlým rozkladom bielkovín a kvasné procesy v dôsledku nerozložených škrobov a cukrov. Väčšina ľudí konzumujúcich takúto nesprávnu kombináciu potravín máva problémy s nepravidelným vylučovaním stolice, zápchami, už spomínaným nadúvaním, zápachom z úst či pálením záhy.
Pri kombinácii bielkovín ešte platí druhé pravidlo: nemalo by sa kombinovať viacero druhov koncentrovaných bielkovín v jednom jedle. Žalúdočná kyslosť, typ, sila a načasovanie vylučovania sekrétov pre rôzne bielkoviny nie sú rovnaké a trávenie syra prebieha úplne inak ako trávenie hovädzieho mäsa či šošovice. Preto sa vyhnite jedlám, kde sa kombinuje viac druhov koncentrovaných bielkovín, inak nebudú schopné rozložiť sa na aminokyseliny a telo ich nebude vedieť zužitkovať. V prípade mlieka a mliečnych výrobkov je lepšie konzumovať ich samostatne a preferovať kefíry, bryndzu a kyslé mlieko pre vyšší obsah probiotík a živých baktérií než sladené jogurty či klasické mlieko. Treba mať na pamäti, že trávenie bielkovín vytvára v tele kyslé prostredie, a preto je vždy potrebné vyrovnať pH niečím zásaditým, ideálne listovou zeleninou.
Štvrtá skupina: škroby
Ide najmä o obilniny, zemiaky, pečivo a spomínanú škrobovú zeleninu. Pri tejto skupine potravín je tabu kombinácia s ovocím a cukrami. Kyslé tráviace enzýmy, ktoré sa v ústach tvoria, aby cukry rozštiepili, totiž neutralizujú ptyalín – enzým, ktorý sa tvorí v slinách a štiepi škroby. Výsledkom takejto kombinácie je liehové kvasenie v črevách vznikajúce preto, lebo cukry sa v žalúdku prítomnosťou škrobu zadržia. Príkladom takejto nevhodnej kombinácie je napr. chlieb s maslom a lekvárom. Obsahuje škroby a lepok z obilia, bielkoviny z masla a cukry z lekváru. Takisto nevhodnou kombináciou je zjesť v jednom jedle škroby a bielkoviny, ako napríklad pečivo k praženici či klobáse, chlieb so salámou alebo zemiaky k mäsu.
Piata skupina: tuky
Vo všeobecnosti by sa to s nimi nemalo preháňať, pretože spomaľujú trávenie. Ak sa kombinujú škroby a tuky, spomaľuje sa prechod škrobu zo žalúdka do čreva. Tuk navyše zabraňuje vylučovaniu žalúdočnej šťavy, ako aj fyzickému pohybu žalúdka. Tomuto vplyvu tuku môžeme zabrániť, ak v jednom jedle spolu s tukom zjeme aj zelenú listovú zeleninu. Ideálne je, ak si v prípade, že máte jedlo obsahujúce škroby či bielkoviny v kombinácii s tukom, dáte aj listový šalát. Podporíte tak rýchlejšie a jednoduchšie trávenie. Je tiež rozdiel medzi tukmi samotnými. Panenské lisované oleje, olivy, avokádo a tuk z orieškov a semienok sú pre ľudské telo prospešné, avšak iný tuk, ako sú rafinované oleje, živočíšne tuky, rastlinné margaríny a podobne, by sme mali prijímať čo najmenej.
Nesprávne kombinácie potravín spôsobujú podvýživu, pretože síce jeme dosť, ale telo nie je schopné stravu správne rozložiť, a tak ani vstrebať potrebné živiny. Čoraz častejšie sa stáva, že prudkou podvýživou trpia nielen chudí, ale aj plnoštíhli a obézni ľudia. Zmena stravovacích návykov zo dňa na deň nie je jednoduchá, môžete ich však meniť postupne. Ak vám môžem poradiť, začnite tým, že si ráno dáte ako prvé jedlo ovocie a uvidíte, že sa budete cítiť omnoho lepšie.