Dnes sme svedkami obrovských diskusií o energetickej kríze. Hovoríme o elektrickej energii, o plyne, rope, alternatívnych zdrojoch. Ako keby univerzum alebo niekto iný zariadil zaujímavý stret. Európska únia schválila Green Deal, zníženie uhlíkového producentského systému a zásadné prebudovanie energetiky. Máme zanechať jadrovú energiu, fosílne palivá, zamerať sa na alternatívne energetické zdroje. Existujú štúdie, ktoré EÚ sama zaplatila, a tie veľmi jasne hovoria o tom, že alternatívne energetické zdroje ani do roku 2050 nedokážu nahradiť viac ako 50 % súčasnej potreby elektrickej energie.
Táto spoločnosť je zameraná na to, aby zvyšovala svoju závislosť predovšetkým od elektrickej energie. Všetky technológie – počítače, smartfóny, úložiská dát, sú zamerané na kontrolu celej spoločnosti, ktorá je posadnutá tým, aby kontrolovala sama seba. Všetko vyžaduje energiu – a predovšetkým elektrickú energiu. Normálny rozumný človek by si skôr, než by rozhodoval, urobil analýzu, ako a ktoré druhy energií na čo potrebujeme.
Načo potrebujeme plyn? Až 60 % sa používa predovšetkým v oblasti tepelnej energetiky na vykurovanie počas zimných období. Ropa je kľúčová pri väzbe energie pre pohonné systémy. Elektrická energia je univerzálna, zasahuje do všetkého, od toho, čo je okolo nás, našej vlastnej domácnosti, až do toho, čo sa týka riadenia štátu, fungovania bezpečnosti, varovania atď. Ak hodnotíme takzvanú kritickú infraštruktúru spoločnosti, energetika, zdravotníctvo a bezpečnosť sú na prvých troch miestach. Ale ako by sme zabudli na akékoľvek rozumné úvahy, začneme vyhlasovať boj proti určitým druhom energií. Vyhlásime, že ak sa budeme umývať špongiou, zníži nám to spotrebu energie. Ak sa nebudeme umývať vôbec, ešte lepšie. Logika dnešnej spoločnosti je nelogická. Nelogická z hľadiska spotreby, produkovania energie, ale hlavne v tom, že najväčšiu úsporu energie by sme dokázali urobiť tým, že by sme neprodukovali veci, ktoré nepotrebujeme.
V niektorých odvetviach až 50 % vyrobenej produkcie nikdy nevedie k spotrebiteľom. Ale vyrobená produkcia znamená aj spotrebu energie. Keby sme prihliadali na niektoré štúdie, odstránenie toho, čo vyrábame úplne zbytočne, by znamenalo úsporu možno 20 % energie. Nie očakávaných 15 %, ktoré majú vzniknúť tým, že sa budete doma triasť v štyroch svetroch a spacích vakoch.
ELEKTRINA NEMUSÍ BYŤ TAK DRAHÁ
Najväčším spotrebiteľom ruského plynu a ruskej ropy je stredná a východná Európa. Pre ňu by odstrihnutie sa od plynu a ropy znamenalo ekonomickú katastrofu. Štáty ako Nemecko, Francúzsko, Španielsko potrebujú ruskú ropu z 30 – 40 %. Môžu ju sčasti nahradiť, ale tá náhrada bude drahá. Ak jedného dominantného dodávateľa nahradíme iným, napríklad americkým LNG, znova sme v situácii plnej závislosti od ľubovôle – dobrej alebo zlej vôle – niekoho iného.
Skutočne musí byť tá elektrická energia taká drahá? Hovoríme o tom, že by sme mali znova aktivovať uhoľné elektrárne, predĺžiť životnosť jadrových elektrární, ale nehovoríme o novšom fenoméne zvanom unbundling. Unbundling sa v energetike začal praktizovať pred 14 rokmi, keď EÚ rozhodla, že sa ceny energií výrazne znížia, ak oddelíme výrobcov od distribútorov. Takže bolo treba oddeliť jednotlivé kľúčové energetické firmy, rozdeliť ich portfóliá atď. V prvom roku klesli ceny o 70 %. Vyzeralo to ako rozumné riešenie, ale stovky malých dodávateľov energie nemali finančné zázemie, nemohli ustáť konkurenčný boj. O tri roky väčšina malých subdodávateľov zmizla a zostali pôvodní veľkí dodávatelia. Po piatich rokoch od tohto unbundlingu boli ceny energií o 12 až 15 % vyššie ako pred ním.
Múdri, geniálni, ale nepoučení sme vytvorili drážďanskú a lipskú energetickú burzu. Musíme dať kWh elektriny vytvorenú za 56 centov na burzu, a tam ju kúpiť za 7,5 až 8 euro. Logiku to nemá, aj keď je to na príkaz a dobrozdanie EÚ. Ale takto premiešaná drahá elektrina z veterných a alternatívnych zdrojov a lacná energia z jadrovej energetiky nakoniec bude stáť všetkých veľa. No vysoká cena umožní dotovať a subvencovať všetky veterné a alternatívne zdroje v Nemecku, Francúzsku a inde. Výskumy ukázali, že chladenie turbín veterných elektrární uvoľňuje do atmosféry špeciálny plyn, ktorý sa nerozkladá a je omnoho horší ako CO2.
Nebudeme hovoriť o plytvaní, ale o potrebe energie. Zabudnime na to, že pri diaľkových prenosoch strácame 30 až 32 % prenosovej energie. Nebudeme hovoriť o tom, že lokalizácia energetických zdrojov by vyriešila problém s globálnou závislosťou, ani o tom, že energia sa má distribuovať v rámci EÚ celoeurópskou energetickou sieťou, čo je v diametrálnom rozpore oproti lokalizácii energetických zdrojov aj vo väzbe na prírodné katastrofy. A budeme trestať Rusko tým, že nebudeme odoberať plyn a ropu.
Ruská vláda vyhlásila stratégiu, podľa ktorej nebude ďalej predávať iba surový plyn a surovú ropu, ale zamerajú sa na predaj kvalifikovaných výrobkov. Zemný plyn budeme transformovať, opracovávať a vyrábať z neho vzácne plyny ako neón, argón, ktoré sú kľúčové pre vývoj a výrobu počítačových systémov, smartfónov… Rusko stavia na Amure obrovskú fabriku na spracovanie zemného plynu, ktorá bude produkovať práve tieto vzácne plyny. Ročná produkcia má byť 60 – 65 miliónov ton. Štyri podniky v USA majú ročnú produkciu 14 miliónov ton. Zo sovietskych čias zostali na území Ukrajiny dva veľké podniky. Jeden bol v Mariupole a jeden v Odese. Ten v Mariupole je zničený, v Odese je ešte funkčný. Už iste chápete, prečo sa museli Mariupol a Odesa tak brániť.
AUTOR: Peter Staněk
