Čaro elektriny časom zovšednelo, hoci pri pohľade späť je to príbeh ľudskej invencie a titanského úsilia.
Najstarší Slováci – najmä tí z horských dediniek, pamätajú Slovensko bez elektriny, no väčšina z nás sa narodila pomedzi elektrické drôty, zásuvky a spotrebiče. Kým v roku 1980 stačilo ľuďom 7,3 terawatthodín, pred deviatimi rokmi sa svetová spotreba elektriny strojnásobila. Bez elektriny však stále žijú stámilióny ľudí. Z hľadiska jej výroby sa Slovensko, našťastie, stáva sebestačným spustením tretieho bloku jadrovej elektrárne Mochovce.
Šesť storočí pred Kristom filozof, matematik a astronóm Táles z Milétu zaznamenal, že jantár (po grécky elektron) trený o zvieraciu srsť či suchú ľanovú handru priťahuje slamu, perie a papyrus. Nevedel to vysvetliť, dosiaľ nevídanú silu vnímal ako dôkaz o duši neživých predmetov. Dnes vieme, že išlo o statickú elektrinu.
Bagdadskú batériu objavili v roku 1936 v irackej lokalite Khujut Rabuah. Ide o asi 15 centimetrov vysoký džbán z pálenej hliny s medeným plechom stočeným do tvaru plášťa valca a železnou tyčou v strede valca. Hrdlo nádoby datovanej do obdobia medzi rokmi 248 p. n. l. a 225 n. l. bolo upchaté asfaltom. Po naplnení vínnym octom alebo grapefruitovou šťavou džbán vyvinul napätie 1,5 V, resp. 0,85 V. Elektrina mohla slúžiť na elektroliečbu alebo galvanické pozlacovanie nádob. Podľa archeológov sa vtedy pokovovalo inak a energia získavaná z batérie by bola prislabá. No „prelomový“, možno aj o dve tisícročia mladší Voltov článok dosahuje podobné napätie 1,1 V. Pre vyššie napätie sa články spájajú sériovo a dajú sa tak zapojiť aj bagdadské batérie. Nejdú však tak ľahko zaradiť do oficiálneho príbehu.
MEDZINÁRODNÉ DEJINY ELEKTRINY
Koncom 16. storočia anglický fyzik William Gilbert prvýkrát vyslovil slovo elektrina, prišiel aj s pojmami elektrická príťažlivosť, elektrická sila a magnetické pole. Dokázal, že Zem je veľký magnet. Domnieval sa, že elektrické a magnetické javy spolu nesúvisia. Prokop Diviš a Benjamin Franklin skonštruovali prvé bleskozvody. Nemeckého vedca Georga Richmanna, ktorý dokázal, že búrkové mraky obsahujú elektrický náboj, zabil guľový blesk. Francúzsky fyzik Jean-Antoine Nollet z reakcií 180 členov kráľovskej stráže, do ktorých pustil elektrinu, pozoroval rýchlosť prúdu.
Luigi Galvani pri pitvaní žiab v 70. rokoch rokoch 18. storočia zistil, že ich stehnami na pozinkovanom plechu šklbe pri dotyku skalpelu. Podľa neho za to mohla živočíšna elektrina roznášaná nervami do svalov. „Oživovanie“ mŕtvych zvierat sa stalo obľúbenou kratochvíľou. Galvaniho synovec Aldini pustil prúd aj do odsúdeného trestanca. Podobné predstavenie inšpirovalo Mary Shelleyovú k napísaniu Frankensteina. Alessandro Volta dokázal, že elektrinu nevyrábajú žabie svaly, ale kontakt plechu a skalpelu vo vlhkom prostredí. Na sklonku 18. storočia zostavil zo zinkových a medených kotúčikov potiahnutých kožou Voltov stĺp, elektrolytom bola zriedená kyselina sírová. Bol to prvý elektrický článok vyrábajúci stály elektrický prúd (ak teda nerátame bagdadskú batériu) a začal moderný rozvoj elektriny.
Prvé patenty na komerčné telegrafy dostali v roku 1837 v Anglicku Cooke a Wheatstone a v Amerike Samuel Morse so svojou abecedou krátkych a dlhých pípnutí. Telegraf sa začal šíriť vo Veľkej Británii a USA. V prvej tretine 19. storočia vedci preskúmali väčšinu elektrických vlastností látok, vyvodili zákony platiace v elektrických obvodoch a našli súvislosť elektriny s magnetizmom. Francúz André Marie Ampère odvodil zákon o vzájomnom silovom pôsobení dvoch rovnobežných vodičov s prúdom. Dán Hans Christian Oersted zistil, že magnetická ručička sa v blízkosti vodiča, ktorým prechádza prúd, vychyľuje. Nemec Georg Simon Ohm formuloval zákon vyjadrujúci vzťah medzi prúdom, napätím a odporom. Angličan Michael Faraday objavil elektromagnetickú indukciu, v rokoch 1831 až 1832 urobil objavy vedúce k elektromagnetickým generátorom. Jeho medený disk rotujúci medzi dvomi pólmi podkovového magnetu produkoval stále len niekoľkovoltové napätie. K zdokonaleniu prispelo využitie elektrických cievok. Tak sa zrodili prvé generátory premieňajúce mechanický pohyb na elektrinu. V roku 1865 Škót James Clerk Maxwell v Dynamickej teórii elektromagnetického poľa iba štyrmi rovnicami vyjadril všetko podstatné z vtedajších objavov, a zároveň predpovedal neznáme elektromagnetické javy. O rok neskôr Nemec Werner von Siemens vynašiel prvé dynamo premieňajúce mechanickú energiu na elektrickú.
Druhá polovica 19. storočia sa niesla v znamení vynálezov elektrických spotrebičov (generátor, oblúková lampa, žiarovka, elektromotor, telefón) a ich zavádzania do výroby a domácností. V roku 1879 Thomas Alva Edison vynašiel žiarovku, o niekoľko rokov uviedol v New Yorku do praxe prvú elektráreň vyrábajúcu jednosmerný elektrický prúd. Koncom 19. storočia začali vznikať aj prvé elektrárne na území Slovenska. Najväčším Edisonovým rivalom bol geniálny srbský vynálezca Nikola Tesla, podporovaný Georgeom Westinghousom, ktorý v rovnakom období objavil striedavý elektrický prúd, čím umožnil druhú priemyselnú revolúciu. Vynašiel aj rádio a bezdrôtovú telekomunikáciu. Vedecké zápasenie Edisona s Teslom poznáme ako vojnu prúdov.
AUTOR: Karol Kardoš
