PaedDr. Tomáš Kuťka vyštudoval FTVŠ UK v Bratislave i Pedagogickú fakultu v Nitre. Ako tréner viedol československú ženskú reprezentáciu, s ktorou postúpil na MS 1992 v Nórsku, československú juniorskú reprezentáciu, s ktorou postúpil na MS 1987 v Dánsku, a českú juniorskú reprezentáciu, s ktorou postúpil na ME 1998 na Slovensku. S akademickou reprezentáciou SR získal bronzové medaily na MS v r. 2000 vo Francúzsku. So slovenskou ženskou reprezentáciou trikrát vyhral prestížny turnaj v Chebe a trikrát aj tradičný turnaj Slovakia cup. Rôzne reprezentačné výbery viedol dovedna sedemnásť rokov. Dal by sa vymenovať ešte celý rad víťazstiev. Viedol poľského majstra Montex Lublin, bol prvým Slovákom v nemeckej hádzanárskej bundeslige v histórii, trénoval tri ženské bundesligové družstvá. Koučoval hráčky zo Slovenska, Česka, Poľska, Rakúska, Maďarska, Nemecka, Ruska, Ukrajiny, Macedónska, Srbska, Chorvátska, Slovinska, Čiernej Hory, Litvy, Holandska, Španielska, Francúzska, Švajčiarska, Dánska, Islandu, Rumunska i Kórejskej republiky. Prednášal na medzinárodných trénerských seminároch v mnohých krajinách. Je spoluautorom niekoľkých odborných publikácií. Odtrénoval 44 sezón. Ešte aj dnes trénuje. Medzitým a niekedy aj popri tom pracoval a doteraz pracuje ako športový publicista a ako publicistovi mu nedá nevyjadrovať sa aj k spoločenským témam či k umeniu, ktoré je jeho ďalšou láskou. Občas si príležitostne zaspieva, rád a dobre varí. Ako publicista má skvelé postrehy.
Dáš na konci rozhovoru tvoj obľúbený recept?
Podľa toho na čo, lebo dnes už varí každý a niekedy sa musím smiať, keď vidím človeka, ktorý vystupuje v televízii ako kuchár a nevie nakrájať cibuľu.
Keby to bola jediná vec, keď ľudia rozprávajú o tom, čomu nerozumejú a nič o tom nevedia. Začnime hneď od tohto. Ako vnímaš odbornosť našich politikov vo vláde a v parlamente, ich orientáciu v problematike, kde rozhodujú o osude štátu a jeho občanov?
Táto doba je charakteristická degradáciou vzdelania. Ako keby sa páchala genocída nielen na kultúre, športe, dôchodcoch atď., ale aj na serióznom vzdelaní, ktoré už pomaly seriózne ani nebude. A politici – to už je jedno, akú školu absolvovali – sú zväčša veľmi prvoplánoví. Rozprávajú frázy, floskuly v snahe osloviť svoj elektorát, ale máloktorý sa dokáže prihovoriť ľuďom úprimne a hovoriť k nim zo srdca. Pretože moc chutí, ako napísal Ladislav Mňačko v knihe Ako chutí moc. Táto pravda platí naprieč spoločenským a politickým spektrom. Človek sa dostane do politiky a tým, že začne jazdiť v bavoráku s dymovými sklami namiesto verejnej dopravy, svet okolo seba stále vidí inak, až postupne úplne stratí kontakt s realitou. Preto sú tí politici niekedy takí smiešni, keď rozprávajú, lebo sú konfrontovaní s realitou, s ľuďmi, a zdá sa, ako keby žili iba vo svojej bubline.
Ty ako tréner – a navyše tréner žien, lebo sme predsa len emotívnejšie než muži – vieš, že v športe sa srdce nedá oklamať. Tam to nemôžeš hrať falošne, že teraz akože idem za loptou, ale vlastne nemám v úmysle ísť za ňou. Povedz mi, ako ľudia môžu začať vnímať politiku srdcom? Lebo šport srdcom vnímame. Na Slovan sa bez problémov vyberie 14-tisíc ľudí, kričia a sú celí šťastní. A keď majú vyjsť do ulíc za svoje práva, je ich pár.
Politici tu nie sú na to, aby sme im tlieskali. Politici sú na to, aby nám slúžili. Toto si oni neuvedomujú. Oni si myslia, že získali nejaké léno, kde sú oni pánmi, budú práskať bičom a my ako poddaní a plebs budeme vykonávať ich pokyny. Ono to takto nefunguje. Vo vyspelých demokraciách politici vedia, že sú tam na to, aby slúžili a zodpovedali sa tým, ktorí ich volili. U nás nič neplatí, nikto nie je za nič zodpovedný, proste sa len tára. Keby sa len táralo, predvolebne sľubovalo, lenže v realite sa tu míňajú obrovské peniaze, nikto nenesie za nič žiadnu zodpovednosť. A potom chcú niekoho zavrieť do basy preto, lebo niečo povedal. To je v príkrom rozpore. Keď teda hovoríme o súdnictve a o práve, ktorého sa niektorý radový občan nevie dovolať, bavme sa aj o zodpovednosti. Keď veľký ruský spisovateľ, mysliteľ Solženicyn emigroval, v Amerike ho pozývali na rôzne akcie, recepcie, do televízie. Až raz im na jednej akcii povedal, že už je toho tárania o ľudských právach dosť a je najvyšší čas začať sa baviť o povinnostiach. Už ho nikde nevolali. Tak je to aj so športom. My sme sa dostali do stavu marketingovej hibernácie. Keď nie sú peniaze na nič, aspoň sa to snažia zachrániť marketingom. Raz som napísal, že marketing nie je nič iné, len brachiálna schopnosť zabaliť exkrement do pozlátky. A mne sa zdá, že až príliš veľa exkrementov balíme do príliš mnohých lesklých pozlátok. Pomaly prichádza doba hesiel a prehlásení namiesto skutkov. V biblii sa píše: podľa skutkov poznáte ich, nie podľa tých hesiel.
Podľa skutkov ich teda poznávame. Nie vždy však vieme posúdiť dôsledky ich skutkov. Srdce sa však nemýli. Ako ich poznať srdcom?
Srdcom ťažko, keď už prvoplánovo z niekoho kričí, že je to vagabund. Napríklad teraz sa musím smiať, no je to smiech cez slzy. Oni povedia, že chcú očistiť spoločnosť. Pýtam sa: ako môžu špinaví ľudia očistiť spoločnosť? Keď je niekto plagiátor, podvodník, daňový podvodník, klame, povie, že oni nekradnú. Každý však vie, že jeho spriaznené firmy zarábali na vakcínach, testoch… Opakujem: ako môže niekto, kto je špinavý od hlavy po päty, niekoho očistiť? Môže to len zašpiniť ešte viac, než to je. A potom si vo svojej samoľúbosti povie: Keď nebudete voliť mňa, príde sem mafia. Veď tu nie sú len dve možnosti – tu nie si len ty, ktorý si takisto špinavý ako tí, ktorých chceš pozatvárať. Chcú zatvoriť Fica. Nie som Ficov priaznivec, ale poviem jednu vec. Odkedy Fico skončil školu, vždy bol v nejakých funkciách – a vysokých. A roky. Čiže nemusel ukradnúť nič a už musí mať milióny legálne. Iná vec je pochybnosť, či sa jeho zásluhou nejaký oligarcha nedostal k zákazkám. To sú veci, do ktorých nevidím a nemám toľko informácií.
Kapitalizmus je založený na korupcii.
Ako občan poviem: máte naňho niečo konkrétne? Tak ho zatvorte. Ale to o založení zločineckej skupiny? Každá vláda by musela byť zločinecká skupina. Pozrite sa, čo bolo za Dzurindu. Keď ten alternatívny Gabo robil pokladníka? Teraz silnejú hlasy po návrate Dzurindu do politiky. Však tí ľudia sú buď slepí, hluchí alebo nemajú pamäť. Veď všetky vlády, ktoré tu boli, kašľali na školstvo, zdravotníctvo, angažovali sa len tam, kde sa dalo niečo zobrať. Takže nedeľme sa tu na dobrých a zlých, lebo každý, kto išiel do politiky, sa išiel zazobať. A aj keď tam išiel s dobrým úmyslom pomôcť ľuďom, mal len dve možnosti: buď sa prispôsobil, alebo „bol odídený“. Napriek tomu tu boli ľudia, ktorí vedeli robiť politiku, vedeli aj ľuďom ulahodiť a vedeli to urobiť tak, že neboli nenažratí. Béla Bugár sa vedel dohodnúť s každým – taký by mal byť podľa mňa politik. Fico bol pred takými 8-9 rokmi tiež super. Dnes už ním lomcuje veľká zlosť. Na jeho mieste by som už v politike nebol. Keď v 2014 povedal, že už nebude, mal odísť.
Otočím to na tvoju športovú situáciu. Ty si ešte v tomto požehnanom veku stále trénerom. Odišiel by si od toho, keď vieš, že tam ešte môžeš pomôcť, máš tam ešte nejaké miesto, ktoré ešte treba vyplniť, ešte máš čo odovzdať? Tiež si na chvíľu vypadol, a vrátil si sa.
Vypadol som kvôli tomu, že som rok bojoval s rakovinou. Vybrali mi dva zhubné nádory, 33 cm hrubého čreva. Teraz, po roku chemoterapií, ožarovaní, infúzií, bolo čisté CT aj kolonoskopia. Tak som sa sľúbil, že ešte pomôžem, lebo bol záujem o moje služby pri mládeži.
AUTOR: Erika Vincoureková
