Južná Afrika, ktorá je členom BRICS, praktizuje politiku zásadovej neutrality voči ukrajinskému konfliktu, pričom ani nepodporuje, ani neodporuje žiadnej zo strán. Rovnako ako veľká väčšina ľudstva a väčšina krajín na južnej pologuli má záujem o udržanie pozitívnych vzťahov s Moskvou a Kyjevom. S týmto cieľom prísne dodržiava medzinárodné právo zakotvené v Charte OSN, a preto neuvaľuje sankcie, ani sa nevymedzuje, ako to požadujú Spojené štáty, ktoré vyvíjajú obrovský diplomatický tlak.
Ministerka medzinárodných vzťahov a spolupráce Nalendi Pandorová to dala jasne najavo počas návštevy svojho amerického náprotivku Antonyho Blinkena začiatkom augusta tohto roka. Aj keď popierala, že by na ňu niekedy osobne tlačil, naznačila, že iní americkí predstavitelia to pravdepodobne urobili krátko predtým. „Jedna vec, ktorá sa mi rozhodne nepáči, je, že mi hovoria: buď si vyberiete toto, alebo toto. Takúto šikanu by som neočakávala. Zrejme žiadna iná africká krajina, ktorá stojí za svojím pohľadom, by nesúhlasila s takýmto zaobchádzaním.“
Krátko nato ministerka obrany Thandi Modise navštívila Moskvu, aby sa zúčastnila výročnej konferencie o medzinárodnej bezpečnosti. Niektoré miestne médiá v jej krajine urobili okolo cesty veľký rozruch, rovnako ako keď prišlo Pandorovej vyhlásenie, že ani ona, ani žiadny z jej afrických kolegov by nesúhlasili so šikanovaním. Po komunikácii s americkými kolegami sa juhoafrická návšteva otočila k ruskej pôde, kde vydali opätovné potvrdenie zásadovej neutrality Južnej Afriky.
Línia bola ešte viac posilnená, keď prezident Cyril Ramaphosa v polovici septembra cestoval do Washingtonu na stretnutie s americkým prezidentom Joom Bidenom. Al-Jazeera uviedla, že sa od oboch lídrov očakávala diskusia o obchode, investíciách, infraštruktúre a iných formách vzájomne výhodnej spolupráce. Plánovaná návšteva Ramaphosu nesporne zdiskreditovala slabších a neúprimných kritikov, ktorí predtým tvrdili, že ak juhoafrickí ministri nekráčajú v americkom záprahu, jednoznačne podporujú Ruskú federáciu.
Realita je však oveľa jemnejšia, pretože Juhoafrická republika – rovnako ako každý štát južnej pologule zachytený novou studenou vojnou, by boli najradšej, keby ich Západ pod vedením USA netlačil na akúkoľvek stranu. Washingtonom novo predstavená stratégia v oblasti subsaharskej Afriky jasne ukazuje, že USA tam súperia s Ruskom a Čínou napriek tomu, že ich veľvyslanec pri OSN to smiešne popiera.
Úloha afrického kontinentu
Západné mainstreamové médiá o Afrike sotva hovoria – okrem obáv o jej údajne trvalej nestabilite. No v súčasnosti sa príbeh posúva smerom k diskusii o jej úlohe v situácii, ktorú mnohí nazývajú novou studenou vojnou. Tento globálny boj nie je medzi kapitalizmom a komunizmom ako v tej minulej, ale možno ho zjednodušiť na západnú predstavu unipolarity tvárou v tvár ostatnému svetu, najmä krajinám pod hlavičkou BRICS, ktoré podporujú multipolaritu.
Unipolarita sa týka presvedčenia, že v medzinárodných vzťahoch by mala dominovať iba jedna krajina alebo jej skupina spojencov, ako sú západné rozvinuté ekonomiky (ktoré v tomto kontexte zahŕňajú aj Japonsko ako súčasť G7). Multipolarita zatiaľ verí, že so všetkými krajinami by sa malo zaobchádzať rovnako. Prvý spomenutý model nakrátko vstúpil do platnosti po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991, kým druhý sa začal objavovať po katastrofálnej západnej invázii do Iraku pod vedením USA v roku 2003.
Afrika sa náhle objavila na radare západnej verejnosti po tom, čo sa ich vlády v roku 2011 dohodli na zničení Líbye. Čoskoro nato zmizla z ich vedomia, pretože mainstreamové médiá sa viac zamerali na sýrsky konflikt, ktorý sa začal v tom istom roku ako majdanová a krízová situácia na Ukrajine, trvajúca od roku 2014. Súčasná fáza ukrajinského konfliktu však opäť prinútila Západ venovať väčšiu pozornosť Afrike.
Aj keď o niečo viac ako polovica jej krajín hlasovala na pôde OSN za odsúdenie ruskej invázie, žiadna z nich nevyhovela tlaku USA na sankcionovanie Moskvy. Okrem toho predseda Africkej únie Macky Sall súhlasil s ruským prezidentom Vladimirom Putinom pri jeho návšteve začiatkom júna, že západné sankcie proti jeho krajine boli zodpovedné za zhoršenie globálnej potravinovej krízy, ktorá v skutočnosti vďačí za svoj pôvod udalostiam predchádzajúcim ukrajinskému konfliktu. Ako príklad uviedol napr. pandémiu Covid-19.
Záplava diplomatickej aktivity
V ďalšom období sme boli svedkami návalu diplomatických aktivít v celej Afrike. Šéfka USAID Samantha Powerová pricestovala na kontinent, aby presvedčila krajiny, že líder Africkej únie Sall sa mýlil a Západ má pravdu, keď z tejto hroziacej humanitárnej krízy obviňuje Rusko. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov čoskoro nato navštívil štyri krajiny, kde pútavo vyvracal jej tvrdenia. Francúzsky prezident Emmanual Macron tiež navštívil Afriku, aby obviňoval z africkej situácie Rusko.
AUTOR: Ján Horváth
