V staroveku ľudia verili, že zvieratá sú rovnako inteligentné ako ľudia, ibaže nevedia hovoriť. V stredoveku ich z kresťanského hľadiska považovali za nižšie bytosti bez rozumu, lebo na rozdiel od ľudí nemajú dušu. Kým Darwin u opíc a psov predpokladal uvedomujúcu myseľ, behavioristi vnímali zvieratá len ako stroje a tvrdenia, že zviera môže myslieť, cítiť, považovali za antropomorfizmus, teda pripisovanie ľudských vlastností zvieratám.
Irena Pepperbergová, ktorá skúma správanie zvierat, si myslí, že väčšie papagáje sú dosť šikovné, pomerne jednoducho sa učia nové slová a vedia ich aj zmysluplne používať. Papagáj Alex bol schopný naučiť sa význam viac ako sto slov. Alex sa s ľuďmi okolo seba neustále rozprával, mal rozličné priania, pýtal si rôzne ovocie a bol agresívny, keď nedostal, čo chcel. Keď ho Pepperbergová na niekoľko dní opustila, pýtal sa, kde je, a po štyroch dňoch začal hladovku. Jej kolegovia však našli metódu, ako papagája upokojiť. Ukázali mu hárok papiera, na ktorý nakreslili toľko štvorcov, koľko dní bola preč. V poslednom štvorci bola usmiata tvár. Alexovi vysvetlili, že sa vráti, keď sa dostane k poslednému štvorcu s usmiatou tvárou, pričom každý deň prečiarkli jeden štvorec.
John Lilly, jeden z prvých, ktorý pracoval s delfínmi, po čase vyhlásil, že s nimi už nechce pracovať, lebo nechce riadiť koncentračný tábor pre vysoko vyvinuté bytosti. Keď cvičiteľka delfínov Karen Pryorová vyčerpala všetky akrobatické prvky, rozhodla sa jedného z delfínov odmeňovať iba vtedy, ak sám predvedie niečo nové. Delfín vždy pochopil, čo cvičiteľka od neho očakáva, a vymýšľal nové kúsky, plával na chrbte, krútil sa alebo kĺzal pomocou chvostovej plutvy. Delfín bol pred tréningom veľmi rozrušený a cvičitelia sa neubránili dojmu, akoby celú noc vymýšľal nové cviky, ktoré na druhý deň s veľkou nedočkavosťou môže predviesť.
Čo určuje onú neprekonateľnú hranicu? Je to schopnosť premýšľať alebo rozprávať? Avšak dospelý kôň alebo pes je v porovnaní s niekoľkomesačným dieťaťom oveľa rozumnejší. Skúmania a laboratórne pokusy dokazujú, že rôzne zvieratá si v závislosti od úrovne ich nervového systému môžu uložiť do pamäte viac alebo menej komplikované mapy svojho prostredia. Nie je to analógia ľudskej mapy na papieri, ale priestorové vzťahy s okolím. Zvieratá žijú v rozličných prostrediach, preto platí metodologická definícia inteligencie, že systém je inteligentný vtedy, ak jeho správanie napomáha jeho nerušenej existencii. Preto sa inteligentné správanie v jednom prostredí nemusí javiť také inteligentné v prostredí inom. Aj najinteligentnejšie správanie u jedného druhu môže byť u iného celkom hlúpe. Aj nervový systém mravcov je schopný získavať skúsenosti a učiť sa, ale mozog potkanov dokáže vyvodiť závery, a tak modifikovať svoje správanie. Pri laboratórnych pokusoch si potkany dokážu zapamätať detaily bludiska a ak je to potrebné, premyslieť si možné kroky a vybrať si tie najvhodnejšie. Potkany a delfíny dokážu napríklad vyhľadávať aj míny.
Ben Holt spomína príbeh siamskeho kocúra z ruskej polície. Tento kocúr dokázal určiť, v ktorom aute skrývajú pašeráci ilegálne ulovené jesetery. Kobyla Lady Wonder v 20. rokoch minulého storočia mala zvláštne schopnosti. Na veľkom stroji vyťukávala správy o budúcich dejoch, predpovede politických udalostí, dokonca aj výsledky dostihov. Môže papagáj učiť dieťa rozprávať? Štvorročný Dylan Hargreaves mal problémy s učením a nerozprával. Jeho matka dostala od priateľa papagája Barneyho, ktorého si malý Dylan veľmi obľúbil a trávil s ním všetok čas. Po pár mesiacoch začal vyslovovať prvé slová, ktoré papagáj neustále opakoval. Podľa terapeutky Hazel Roddhamovej je pre deti s problémami učenia výhoda papagájových pomalých slovných opakovaní a dieťa sa radšej učí vtedy, keď je v učení aj prvok zábavy.
Inteligencia je nanajvýš relatívna charakteristická črta. Pri globálnej pandemickej hystérii sme sa mohli presvedčiť, že len slepo dôverovať vede a množstvu titulov pred a za menom môže byť aj zhubné. Vysoká inteligencia nemusí znamenať dobro alebo psychické zdravie. Spisovateľ Jozef Karika v knihe Brány meonu uvádza výsledky inteligenčných testov vykonaných v Norimbergu, dokazujúce nadpriemernú inteligenciu mnohých nacistických vodcov, napr. Hjalmar Schacht IQ 143, Arthur Seyss-Inquart IQ 141 alebo Hermann Göring IQ 138. Napriek tomu realizovali najväčšie zverstvá v dejinách ľudstva s nedostatkom schopnosti empatie, úplného oddelenia od súcitu, od ľudskej formy.
Šimpanzy sa zdajú človeku podobnejšie ako vlky, ale samce opíc nepomáhajú kŕmiť mláďatá, ani sa nestarajú o starých jedincov. Zaujímavé, že vlky a ľudia si rozumejú lepšie. Hmota psieho mozgu predstavuje iba štvrtinu až tretinu mozgu šimpanza, aj napriek tomu je intelektuálna úroveň psov rovnaká. Ale šimpanzy sa dajú skúmať iba v období ich detstva, vtedy sú ešte príjemné a krotké, dospelé zvieratá sú už nevypočítateľné a majú nevrlú povahu, najmä samce. Podliehajú záchvatom zúrivosti a rozbíjajú všetko naokolo, nikdy by nemohli byť našimi spoločníkmi.
AUTOR: Vladimír Líška
