Keď vezmeme do úvahy momentálnu strategickú zraniteľnosť Číny, ekonomické vydieranie, ktoré využívajú Spojené štáty, aby odradili Čínu od vlažného postoja k protiruským sankciám, a spoločné záujmy zvrátiť alebo spomaliť nové procesy, môže sa udiať čokoľvek nečakané.
Až také nečakané, že budúcnosť sa môže podobať na Kissingerovu predpoveď o zlepšení čínsko-amerických vzťahov. „Veľký mozog“ geopolitiky Henry Kissinger predpovedal, že čínsky prezident Si Ťin-pching po tohtoročnom 20. národnom kongrese prehodnotí politiku svojej krajiny v dôsledku meniacej sa medzinárodnej situácie, ktorú spôsobil ukrajinský konflikt. Podľa jeho hodnotenia sú hlavnou hnacou silou falošné očakávania rýchleho ruského víťazstva, po ktorých nasleduje potreba preventívne zastaviť USA v zoskupovaní Západu proti Číne, rovnako ako sa to už podarilo proti Rusku.
Celosvetovo známy expert na čínsku politiku si myslí, že pomalé uvoľňovanie americko-čínskeho napätia by sa mohlo začať už v novembri, keď sa lídri stretnú na samite G20 na Bali. Aj keď nie je jasné, akú formu by to mohlo mať v praxi, Kissinger nepredpokladá, že to povedie k čínskemu spomaľovaniu rýchleho napredovania vo vojenskej oblasti. Skôr predvída, že prezident Si Ťin-pching odloží vážnu konfrontáciu s USA vo svojej administratíve na neskôr.
Damoklov meč sankcií
Existuje niekoľko dôvodov, prečo je Kissingerov scenár dôveryhodný. Prvý: napriek falošným správam o opaku Čína bola zaskočená ruskou operáciou na Ukrajine. Prezident Vladimir Putin sa ešte v čase, keď sa začiatkom februára stretol s prezidentom Si Ťin-pchingom, nerozhodol povoliť vojenskú akciu na Ukrajine. Stále mohol dúfať v mierové diplomatické riešenie v duchu bezpečnosti Moskvy a vyhovenie žiadosti o bezpečnostné záruky. Aspekt partnerstva „bez obmedzení“, obsiahnutý v ich spoločnom vyhlásení, sa neodvolával na prisľúbenú ekonomickú a vojenskú podporu počas nadchádzajúcej kampane, ale bol len vágnou deklaráciou.
To vedie k druhému dôvodu, ktorý súvisí s tichým dodržiavaním amerických, resp. protiruských sankcií zo strany Číny. Dokonca aj USA, ktoré majú všetky dôvody špiniť Čínu, uznali, že sankcie dodržiava. Objektívnou realitou je, že komplexná vzájomná ekonomická závislosť medzi ňou a transatlantickou osou obmedzuje strategickú autonómiu Číny v dôsledku Damoklovho meča sankcií. Tie by sa mohli zniesť na Čínu rovnako, ako sa to dnes deje voči Rusku. Predchádzajúca kalkulácia, že tento vzťah by zabránil Európskej únii jednostranne podniknúť akékoľvek vzájomne škodlivé kroky, bola zdiskreditovaná tým, že Rusko pod washingtonským tlakom už sankcionovala.
Autor: Ján Horváth
